„Ľud, ktorý sa po každej nejakej výhre bije do pŕs, že sa niečo podarilo vyhrať a všetci sú pyšní na to, že sú Slováci, a keď sa náhodou niečo nepodarí, tak reagujú tým, že hanlivo, urážlivo, vulgárne poukazujú na toho človeka, čo prehral. Tak isto to berie aj väčšina médií, ktoré púšťajú ľuďom takéto informácie, ako sme sklamali, aká je to potupa a hanba,“ píše Martin Kližan v časti príspevku.
Práve druhá časť citovaného príspevku pritiahla moju pozornosť. Že sa Martinovi a jeho rodine vyhrážajú nejakí facebookoví idioti smrťou, to ani nemá zmysel komentovať. Internet je plný slaboduchých trollov a jediná obrana voči tomu je – buď si nevšímať, alebo zavrieť účty na sociálnych sieťach.
Predplatné vraj malo zlepšiť úroveň (serióznych) médií
Lenže Martin sa vyjadril aj k práci médií – a tu sa dá bez výhrad súhlasiť. Keď sa pozriete na články, ktoré vychádzajú, často nadobudnete pocit, že niektoré titulky sú zámerne naformulované tak, aby rozpútali čo najnenávistnejšiu diskusiu. Ak sa to nepodarí na prvý pokus, tak niektoré (aj „mienkotvorné“) médiá sú ešte schopné upraviť titulok za účelom vyvolania väčších vášní. Jednoducho, nenávisť predáva!
Príkladom je nelichotivá prehra futbalového Slovana v Jelgave. Namiesto serióznej pozápasovej analýzy, názoru či série textov sme sa dočkali akurát slov ako hanba, potupa, vymazať z futbalovej mapy a podobne. Vrcholom všetkého však bol výrok trénera belasých v titulku vytrhnutý z kontextu.
Titulok hlásal: „Tréner Slovana po hanebnej prehre s outsiderom vyhlásil: Sme oveľa lepší“ – pričom v článku tréner povedal, že Slovan má lepší tím ako súper, ale na ihrisku to nepotvrdil. Lenže tento dôležitý sebakritický dodatok sa už do titulku nedostal. To by zrejme nemalo dostatok „kliknutí“ a nevyvolalo by takú ostrú diskusiu.
(Malá vsuvka pre rýpalov: prehra Slovana skutočne je veľkou hanbou. Na druhej strane, aj naše tímy už viackrát zahanbili niektoré západné veľkokluby, a život v tých krajinách šiel ďalej. Tak, ako my chceme prekvapiť favoritov, tak je prirodzené, že outsideri môžu prekvapiť nás. Patrí to k životu.)
V slovenských médiách chýbajú seriózne analýzy. Majú totiž nižšiu čítanosť
Mimochodom, je deň po zápase, a serióznej analýzy sme sa nedočkali. Ani v prípade tenisu, ani pri futbale. Dôvod je zrejme ten, že seriózne analýzy majú nižšiu čítanosť. A médiá predsa hľadajú čo najviac clickov...
Preto sa na SME v prípade negatívnych športových výsledkov prednostne objavujú bulvárne články Michala Trška, ktorý všade bol, všetko videl, a všetko vie. Veď treba športovcom čo najviac naložiť - či už sú to futbalisti, hokejisti, tenisti, ktokoľvek. Nech len Slováci vidia, ako hlboko sme klesli.
Kvôli takémuto prístupu potom vidíme len krásnu krajinu bohužiaľ plnú týchto „sračiek“ (tento výrok som si požičal od Martina Kližana, plne sa s jeho slovami stotožňujem).
Mimochodom, práve tento štýl „žurnalistiky“ ma odrádza od dlhodobého predplatného PIANA. Zakladatelia systému platených webov pôvodne tvrdili, že PIANO vzniklo, aby pomohlo zlepšiť úroveň slovenskej žurnalistiky. Zatiaľ však mám dojem, že mienkotvorné médiá iba poklesli na úroveň bulváru. Nejde im o predplatiteľov, ale o clicky, pageviews a čo najviac zobrazených reklám. A za takúto úroveň nemá zmysel platiť.
