Mýtus prvý – Kmotrík kúpil titul...
"Ivan Kmotrík je všemocný muž slovenského futbalu. Ivan Kmotrík má konexie. Ivan Kmotrík kúpil Slovanu titul..."
Ivan Kmotrík je všemocný muž slovenského futbalu. S tým môžem súhlasiť. Primárne sa darí klubom, ktoré on vlastní alebo vlastnil. V tomto prípade Slovanu, predtým Petržalke. Lenže Ivan Kmotrík nie je na trávniku. Nie je to on, kto kope do lopty, a nie je to ani on, kto strieľa góly. Len svojmu klubu kúpil prípadne požičal kvalitných hráčov a vytvoril veľmi silný káder. Azda nikto nepochybuje o tom, že Slovan má skutočne najkvalitnejší káder v slovenskej lige a že jeho víťazstvo v súťaži nebolo dielom náhody. Zároveň si mnohí neuvedomujú, že Slovan – hoci má najlepšie predpoklady na úspech – má aj výrazných konkurentov. Trnava – Žilina – Košice, to nie sú tímy, ktoré by mali byť bez povšimnutia.
Nie som naivný – uvedomujem si, že korupcia v slovenskom futbale zrejme existuje (slovíčko „zrejme“ píšem len z opatrnosti), a že nie vždy sa rozhoduje iba na trávniku. Lenže nemyslím si, že Ivan Kmotrík je jediný, kto presadzuje v lige svoje záujmy. V tom prípade by Slovan aj Petržalka boli každoročne majstrami, a nikto iný by si ani neškrtol. Lenže z nedávnej histórie vieme, že záujmy majú aj predstavitelia iných klubov – počnúc Žilinou, Trnavou a končiac Košicami. A práve fakt, že sa stretávajú viaceré záujmy, môže byť aspoň čiastočnou zárukou toho, že si podelia vplyv. A aspoň čiastočne sa bude rozhodovať na trávniku... ale bez ohľadu na to, nedá sa povedať, že by Ivan Kmotrík „kúpil“ titul. Okrem toho, ak by sa titul dal tak jednoducho kúpiť, nemusel by budovať kvalitný káder za veľa miliónov... pretože titul v slovenskej lige až tak veľa neznamená, dôležité je právo bojovať o európske poháre.
Majstrovský káder 2008/2009, foto: www.slovanfutbal.com
Mýtus druhý – Kmotrík zlikvidoval Petržalku kvôli Slovanu...
"Ivan Kmotrík zradil Petržalku. Ivan Kmotrík predal hráčov Slovanu zadarmo..."
Kým sa začneme baviť o tom, čo Ivan Kmotrík zlikvidoval, je dobré si povedať aj to, čo vybudoval. Kmotrík urobil z Petržalky prvotriedny klub s majstrovskými ambíciami. Poskytol klubu finančné aj materiálne zázemie, a z niekdajšieho druholigistu sa stal novodobo najúspešnejší slovenský klub v pohárovej Európe. Potom však žiaľ pán majiteľ podľahol vidine okamžitej návratnosti a Petržalka na to doplatila. Aj mne bolo veľmi ľúto, aký osud postihol tento klub v ďalších sezónach. Petržalka mi ako fanúšikovi Slovana bola najsympatickejšia – prial som jej úspechy podobne, ako „svojmu“ klubu a tešil som sa, že môžem byť pri tom. Je pravda, že napríklad Inter som veľmi rád nemal. Ale voči Petržalke som necítil rivalitu, skôr súdržnosť. Podobný vzťah som mal aj k ŠKP Devín.
Po anabáze v Petržalke vstúpil Ivan Kmotrík do Slovana. Trošku som to nechápal ale nevadilo mi to. Dúfal som, že oba kluby môžu spolu koexistovať a že vznikne zdravá rivalita, ktorá prospeje všetkým stranám. Verte či nie, chýbajú mi derby zápasy Slovana s Interom, ktoré mali zvláštny náboj. Podobný náboj bol vidieť aj v súbojoch Slovana s Petržalkou. Vstup Kmotríka do Slovana som teda vítal s tým, že som dúfal, že udrží oba kluby na popredných priečkach. Keď sa môžu v rôznych metropolách pýšiť dvoma silnými rivalmi, tak prečo nie aj v Bratislave?
Bolo mi však ľúto, keď začalo byť jasné, že Kmotrík ide zo Slovana urobiť len druhú Petržalku, kým tú prvú nechá napospas osudu. Napriek tomu si myslím, že aj tej „prvej“ Petržalke sa môže dariť dobre, a že jej skalní fanúšikovia nemusia byť zatrpknutí kvôli tomu, že na ich úspechy nadviaže Slovan. Dôležité je, že na Slovensku bude konečne jeden klub s najvyššími ambíciami a výrazným ekonomickým zázemím. To môže prospieť celej krajine získať lepšie meno vo futbalovom svete.
Mýtus tretí – Slovan si to nezaslúži, všetci mu nadržiavajú...
"Slovan má úspechy len vďaka peniazom. Nikoho si nevychoval, všetko si len kúpil. A všetci mu nadržiavajú na úkor ostatných..."
Toto je večný argument tých, ktorí nenávidia Bratislavu. A myslím, že nie je postavený na dobrom základe. Všimnite si ako fungujú veľkokluby typu Chelsea alebo Arsenal. Koľko majú vo svojom poli odchovancov? Podobne Sparta či Slavia... je nemysliteľné, že klub dosiahne úspechy medzinárodného charakteru len s odchovancami. Sú kluby, ktoré vychovávajú, a sú iné kluby, ktoré dokážu dať kvalitným hráčom zázemie a priniesť úspechy. Či myslíte, že napríklad Marek Hamšík by hrával vo svojom rodnom klube, keď inde si môže zarobiť niekoľkonásobne viac? Je prirodzené, že kvalitní futbalisti odchádzajú za lepšími podmienkami. Nevidím však dôvod odsudzovať úspešný klub len preto, že väčšinu súčasných hráčov si nevychoval.
Peniaze vládnu svetu, zvyknime si. Je prirodzené, že tí najväčší ich majú najviac. Za seba môžem povedať, že je mi jedno, či ide o Slovan, Petržalku, Trnavu, Žilinu alebo Košice. Dôležité je, aby krajina mala aspoň jeden reprezentatívny klub s reprezentatívnym zázemím, ktorý dokáže šíriť jej dobré meno. Na Slovensku to je momentálne Slovan a Žilina, na Ukrajine Dynamo Kyjev, synonynom Česka stále zostáva Sparta...
Ivan Kmotrík, foto: HNonline.sk
Mýtus štvrtý – Kmotrík je mecenáš, nebyť jeho, Slovan nie je nič
"Slovan môže ďakovať osudu, že k nemu prišiel Ivan Kmotrík. Inak by to bol iba priemerný ligový klub ako za posledných desať rokov. A druhý Ducký už nebude..."
Tento argument, už neviem kde som čítal, ma nedávno veľmi rozosmial. Slovan bol po vytvorení samostatnej slovenskej ligy tri sezóny majstrom, potom prišla sláva iných. Opäť vyhral ligu až po tom, ako istý mecenáš Ján Ducký zo štátnych peňazí nakúpil niekoľko reprezentantov. Veru, má tienisté stránky z minulosti. Dnes je jeho mecenášom Ivan Kmotrík a opäť prišli úspechy. Lenže je naivné si myslieť, že by klub víťazil aj bez mecenáša. A je zvláštne, že ak niekto podporuje Slovan, tak je to morálne odsúdeniahodné, zatiaľ čo kým podporuje Trnavu, Košice, Petržalku alebo Žilinu, tak je to v poriadku...
Len si zaspomínajme – kde by bola kedysi Trnava bez Vladimíra Póora, Košice bez Júliusa Rezeša, Petržalka bez Ivana Kmotríka či Žilina bez Jána Slotu? A tu nejde len o týchto ľudí, ale najmä o kontakty a kontrakty, ktoré sú schopní pre klub získať. Opäť nevidím nič zlé na tom, ak sa jeden z mecenášov rozhodne podporovať práve Slovan. Klub bez silného investora jednoducho nemôže fungovať. Futbal bez patričnej podpory v minulosti skolaboval v Trnave, v Košiciach, v Slovane aj na Interi. Všetky tieto kluby padli do druhej ligy. S výnimkou Interu však dostali druhú šancu. Každý región má v tomto smere maslo na hlave, a z pohľadu fanúšikov si navzájom nemáme čo vyčítať.
Mýtus piaty – Bratislava je sk..vená, ešte aj štadión má za štátne
"Prečo mám zo svojich daní podporovať výstavbu štadióna pre klub, ktorý neznášam?"
Výstavba Národného futbalového štadióna v Bratislave sa stane zrejme jednou veľkou historickou krivdou pre zvyšok Slovenska. Najmä preto, že z nej bude profitovať Slovan ako klub. Ak by sa národný štadión mal postaviť v Trnave, Senci či Žiline, určite by z toho nebolo také veľké haló ako teraz, keď prospeje najmä Slovanu. Je mi jasné, že výstavba zo štátnych peňazí je háklivá téma, a osobne nie som priaznivcom tohto projektu v tomto čase. Ale ukážte mi prstom na klub, ktorý má postavený stánok zo súkromných peňazí, ktorý nevyužil žiadne dotácie od štátu ani mesta, a ktorý je samofinancovateľný bez podpory verejných peňazí. Obávam sa, že taký klub v Corgoň lige neexistuje, a ak áno, pohybuje sa na spodných priečkach tabuľky.
Slovenský šport sa jednoducho neuživí len zo sponzorských zmlúv a vstupného. Medzi sponzormi sa vždy nájde aj nejaká verejná inštitúcia. Môžeme s tým nesúhlasiť, ale to je tak všetko, čo zmôžeme. Preto ukazovať prstom len na Slovan je v tomto prípade minimálne pokrytecké. Zvlášť keď jeho vlastnícke pozadie naznačuje, že samotný chod klubu budú financovať súkromníci. Národný štadión síce vznikne za štátne, ale to už sú vyššie hry, kde nejde priamo o dobro klubu ale zhodou okolností len o „dobro“ jeho investorov.
PS: Ak máte ďalšie argumenty, o ktorých chcete so mnou polemizovať, podeľte sa o ne v diskusii. A preventívne mi môžete kliknúť karmu, nech mám motiváciu vás provokovať aj nabudúce :-)
