
Karlove Vary nemohli kvôli peniazom...
Keď som pred minulou sezónou písal o neúspešnej snahe českého klubu HC Energie Karlovy Vary o vstup do KHL, vtedy všetko stroskotalo na financiách. "Ruské mesto" v západných Čechách nedokázalo zohnať potrebné finančné krytie, ktoré sa pohybuje minimálne vo výške päťnásobku štandardného rozpočtu elitného extraligového klubu v danej krajine. Snaha o vstup do momentálne najprestížnejšej európskej ligy tak stroskotala, k zármutku českých aj slovenských fanúšikov.
O pár mesiacov neskôr sa však našiel iný subjekt, nezaťažený extraligovými povinnosťami, s potrebným finančným zázemím aj sponzorským krytím. Dovtedy neznámy HC Lev Hradec Králové, ktorý až doteraz nehral žiadnu českú súťaž, narobil tamojším zväzovým funkcionárom riadne starosti. Museli totiž s farbou von - už sa nedalo skrývať za nedostatočné finančné krytie. Klub mal odhodlanie aj prostriedky, a zväz musel prísť so súhlasným či zamietavým stanoviskom. Vedenie ČSLH nakoniec ruka v ruke s extraligovými klubmi ohlásilo preventívne STOP. Do KHL nie, rozšírenie ruskej súťaže na naše územie o jeden klub nepovolíme. Naše kluby sa totiž boja odlivu sponzorov, a existuje vážna obava, že klesne úroveň našej domácej súťaže, pokiaľ nový klub "povysáva" tú najvyššiu hráčsku kvalitu.
Tento krok by bolo možné označiť takmer za škandalózny, keby sa podobný precedens neudial už predtým v Škandinávii. Aj tam sa chcelo niekoľko klubov zbaliť a odísť do KHL za lepšími súpermi. Zväčša malo ísť o elitné švédske a fínske kluby. Lenže tamojšie zväzy sa postavili proti, a tak všetko zostáva postarom...
...Hradec Králové nemôže kvôli závisti.
Nechápem tento odmietavý postoj národných federácií. Hokej je komerčný šport ako každý iný, a je prirodzené, že kde existuje dopyt, tam je aj ponuka. KHL dnes určuje najvyšší možný dopyt aj kvalitu v európskom hokeji, a hokejové kluby sú až na výnimky súkromné obchodné spoločnosti, ktoré idú za podnikateľskou, ale aj športovou príležitosťou. Zabrániť im v tom znamená pribrzdiť prirodzený rozvoj hokeja v Európe.
Je zrejmé, že za neochotou pustiť KHL do strednej a severnej Európy je predovšetkým ješitnosť a závisť. A prirodzene strach zo zhoršenia ekonomickej klímy pre domáci hokej. Lenže bolo by naivné myslieť si, že šmahom čarovného prútika prejdú všetci sponzori od desiatich k jednému hokejovému klubu. Možno bude menej priestoru pre existujúce extraligové kluby, ale každá národná súťaž sa tomu bude musieť prispôsobiť. Globalizácii sa nevyhneme ani v hokeji, a myslím, že nemá význam, aby sa každá malá krajina hrala len na svojom piesočku. Je lepšie mať štyri špičkové kluby ako desať podpriemerných. A práve v českej lige sa to tými podpriemernými len hemží, pretože všetci chcú byť v extralige... za každú cenu.
17 rokov, a žiadna nadnárodná súťaž
Ak sme si počas 17 rokov nedokázali vytvoriť kvalitnejšiu spoločnú ligu s Čechmi, tak prečo by sme nemohli mať aspoň jeden klub spoločne súťažiaci s Rusmi či Lotyšmi? Môžeme z toho veľa získať, a nemáme čo stratiť. Lenže vysvetlite to tým klubom, ktorých sa to netýka...
KHL môže byť onedlho realitou aj na Slovensku, hoci iniciatíva královehradeckých funkcionárov presunúť pôsobisko do Popradu prichádza veľmi neskoro. Preto by som sa nečudoval, ak by aj Slovenský zväz ľadového hokeja vydal tomut projektu zamietavé stanovisko. Na druhej strane, v domácej prvej lige je ešte stále priestor na to, aby sa jeden tím navyše presunul do Extraligy. Pokiaľ sa z nej Poprad odhlási, napríklad z dôvodu odchodu do KHL. Čiže stále existuje teoretická možnosť, že by jeden náš tím so zahraničným kapitálom mohol pozdvihnúť športovú úroveň u nás.
Čo viac si môžeme priať?