Varovným faktom je, že tzv. demokratická strana, podľa iluzórneho strihu BA kaviarne a médií, nikdy nevyhrala parlamentné voľby. Materiálne sa máme možno trochu lepšie ako v zamatovom roku, ale morálne je krajina v stave úplného rozkladu. Ľudia oveľa ťažšie nachádzajú záchytné body a dôvody prečo tu vlastne ďalej žiť. Najväčší darebáci si neohrozene píšu zákony k svojmu prospechu. V médiách poučujú verejnosť, sudcov, policajtov ako majú byť hodnotení, súdení.
Dostali sme kruté vysvedčenie za 35 rokov ľahostajnosti, nepozornosti, zbabelosti, kastrácie histórie a ignorovania jasných signálov, že naša demokracia je iná, úplne iná ako tá za Bergom.
Máme slabulinké médiá, nespoľahlivé súdy, políciu, biedne demokratické návyky, ničím neodôvodnenú a nepodloženú pýchu na vlastnú výnimočnosť. Našim triumfálnym benefitom má byť imaginárna slušnosť, ktorá je len krycím náterom našej poslušnosti, bezradnosti, zbabelosti, neschopnosti riešiť problémy spoločnosti, neschopnosti tvrdo a jasne bojovať za naše hodnoty.
Z jediného somára, ktorý bol ochotný bojovať so zákernou, neokomunistickou mafiou za naše záujmy sme urobili totálneho idiota, len preto, že to nerobil podľa našich teoretických imperatívov.
Brutalitu bezprávia, absenciu racionálnych súdnych rozhodnutí som si začal všímať už pred 30 rokmi. Neoboľševici, Mečiarovci, hlasosmeráci, skratka naši ľudia boli prakticky neodsúditeľní. Bolo stratou času, dôstojnosti, peňazí vôbec vstupovať do hocijakého sporu s nimi. Nikto nemal šancu vyhrať. Policajný, prokurátorský, justičný valec fungujúci na kremeľských paradigmách rozdupal mnohých. Len torzo káuz sa dostalo do médií.
Odvtedy sa situácia udržovala zhruba na rovnakej úrovni. Veselo sa kradlo, tunelovalo, manipulovalo a nikoho to moc nevzrušovalo. Občas médiá zverejnili nejakú kauzu, ale nikto nemal záujem do toho viac preniknúť, čítať hru, detaily a súvislosti. J. Kuciaka, ktorý sa ponoril hlbšie v zárodku odpálili.
I.Matovič do toho vniesol trochu nádeje. S A. Kiskom, D. Lipšicom, A. Baranikom pochopili, že pokiaľ tu bude zločinecký štát tak sa nikdy neposunieme ďalej. Chvíľu sa zdalo, že by sme mohli stať aj právnym štátom, grázli mohli definitívne skončiť resp. dostať sa na okraj spoločnosti.
Bohužiaľ I. Matovič nebol na svoju historickú úlohu pripravený. Nepočítal s tým, že by sa mohol stať premiérom a veľa toho zbabral. Nepriali mu ani okolnosti (covid, vojna na UA) Nedostal adekvátnu pomoc od tých, ktorí mu mali najviac pomôcť. Médií a politických spojencov. Problémom sa stala jeho inakosť. Paradoxom je, že ju najviac neznášajú tí, ktorí predstierajú boj za rovnosť a menšiny.
Dnes sa situácia prevalila. Neokomunistickí zločinci, ktorí fungovali od roku 1989-2020 v poloutajenom režime verejne nastoľujú legalizáciu zločinu. Fico a spol. vybavení KGB, ŠTB stratégiami na manipuláciu davov bez problémov valcujú všetko čo im príde do cesty. Vyhliadnu si slabé figúrky v systéme doma aj EU a cez ne presadzujú svoje zvrhlosti. Klamstvami, ľsťami, fígľami veselo získavajú vytýčené ciele.
Vlastnia generálneho prokurátora, paralyzovali políciu, načmárali si potrebné zákony, zastrašujú súdy, pripravujú sa na definitívne prevzatie RTVS, obmedzia ostatné médiá, odhaľujú obrovské slabiny impotentného Bruselu a pripravujú sa na dlhoročné hodovanie.
Bezradné, zmätené médiá, opozícia, prezidentka spievajú staré odrhovačky. Nie sú schopní predvídať. Nie sú schopní okrem pár banalít identifikovať skoro nič.
Hlasosmer opozičné náreky ignoruje alebo využíva k svojmu prospechu. Matematicky má určené kedy mu protesty môžu začať škodiť. Pri štruktúre slovenského elektorátu sa to možno nestane nikdy.
Celá krajina je v pasci. Dá sa z nej vôbec dostať von. Určite dá. Ako?
Musíme zrušiť jalové zvyky, ktoré sústavne opakujú tí, ktorí sa považujú za neomylných majiteľov pravdy, demokratických dogiem. Musíme Slovensko chápať ako Slovensko a nie ako rozvinutú demokraciu. Musíme poctivo identifikovať chyby a pomaly si pripravovať pozície na ďalšie roky. Mali by sme ignorovať viaceré bludy kolabujúcej EU.
Situácii by určite pomohlo keby niektorí úplne odišli z politiky a médii. To môže byť najväčší problém, lebo najdeštrukčnejšie elementy len zriedka majú sebakritické myslenie. Vedia rýchlo prehodiť kabát a okamžite sa vedia postaviť na nové pozície.
Percento nádeje na zmenu je malé, ale je dôležité, že ešte existuje.
