Od roku 1989 resp. 1993 existuje veľa ukazovateľov, ktoré spochybňujú existenciu právneho štátu. Systém sa nikdy dôkladne nezbavil komunistických paradigiem rozhodovania, ktoré tu nastolil Sovietsky zväz v roku 1946. Komunisti prehlásili právo ako nástroj k ovládaniu spoločnosti a tak ho aj praktikovali.
Politici a mnohí predstavitelia justície sa stále nehanbia komunistické naratívy bezočivo propagovať a vnucovať ako normálne aj keď nemajú nič spoločne s právnym štátom. Deľba moci je stále viac menej len vo formálnej a rétorickej podobe.
Pokiaľ v západnej Európe sledujeme, že vyspelé právne a mravné vedomie je dôležitejšie než písané právo a jeho vymáhanie, u nás je to presne naopak. Pre mnohých bude prekvapením, že jedna z najstarších demokracii na svete vo Veľkej Británii nemá žiadnu ústavu. Aj napriek tomu sa tam základné pravidla fair play prísne dodržiavajú.
U nás sa každý absolvent práva okamžite a alibisticky zaštiťuje zákonom, ústavou, nikto spravodlivosťou. Tak verejne usvedčení zločinci, podvodníci, ktorí by už za Kittsee boli dávno vylúčení z verejného života u nás stále parazitujú a likvidujú demokraciu.
R.Fico a spol. si uvedomujú, že nie je tu sila, ktorá by sa im postavila na odpor. Justičné organizácie len slabo vajatajú. Médiá nemajú špecialistov na právo. Boja sa nazývať veci pravým menom, lebo hneď sú žalované. Do tvrdého boja s našimi ľuďmi sa púšťa len málo odvážlivcov. V opozícii je len málo jedincov, ktorí majú skúsenosti so západným právom. Tí sú okamžite a sústavne ostrakizovaní a ponižovaní politikmi, ktorí vedia, že by im mohli narušiť ich kriminálne gazdovanie. (Lipšic, Baraník)
Hlasosmerákom výdatne začína nahrávať chaos a porušovanie základných princípov fair play v EU.
Nenápadný systém rozkladu právneho štátu pozorujeme dlhodobo. Keď čítame detaily, tak vidíme, že je zraniteľným a nefunkčným.
Pár postrehov, prečo Slovensko môžeme považovať za kriminálny štát:
-Stále je tu obrovské odcudzenie práva od morálky, nepísaných zákonov fair play.
-Nedoceňuje sa význam psychologického rozmeru práva, pretože najpodstatnejšou zložkou práva nie je ani legislatíva, ani fungovanie justície, ale to, aby ľudia dobre poznali pravidla chovania a dobrovoľné ich dodržovali.
-Justícia nemá orgán, ktorý by buchol do stola a začal bojovať za elementárnu spravodlivosť pre všetkých.
-Nikomu nezáleží na honore, reputácii a profesionalite stavu.
-Nikomu nevadí, že tu nikdy nebola vyšetrená žiadna veľká kauza, že najväčšie kauzy sa prehadzujú z rohu do rohu a nakoniec sú definitívne uložené na večnosť.
-Nikomu nevadí, že tu neexistujú systémy bŕzd a protiváh podľa aktuálnej situácie.
-Nikto nereaguje na do oči bijúce štatistické anomálie. (Jediný odsúdený za zločiny komunizmu; 61:0 Kováčika; 240 odsúdených alebo v trestnom konaní sympatizantov strany hlasosmer; nadužívanie § 363 v prospech členov hlasosmeru; únos Vietnamca v Nemecku potvrdený, u nás v koši)
-Ticho, občas verejne sa aplikuje komunistický naratív, že sa nepatrí stíhať a už vôbec nie súdiť najvyšších predstaviteľov štátu.
-Do roku 2020 bolo prakticky nemožné zvíťaziť v súdnom spore s "našim" človekom. Hlasosmer sa snaží nastoliť pôvodný stav.
-Vysúdene odmeny sudcov, prokurátorov za urážky ich ega sú minimálne 10 násobne vyššie ako napríklad ľudí, ktorí majú trvalé následky po šlendriánskych operáciách (nemôžu chodiť, nevidia)
-Nikdy nebola dokončená reforma právnej výučby po roku 1989.
-Len u vyvolených sa aplikujú nepísané zákony spravodlivosti.
-Právnici a predstavitelia justície si osobujú právo vykladať spravodlivosť a zákony. Neznášajú tlak verejnosti, urážajú sa. Okamžite útočia a urážajú všetkých, ktorí si dovolia spochybniť ich rozhodnutie.
-Nepestuje sa právne vedomie obyvateľstva, ktoré bolo zdevastované komunistický režimom.
-V ústave nie je slovo spravodlivosť uvedené ani raz.
-Všetci sa zaštiťujú zákonmi, ale nikto nie spravodlivosťou.
-Slabá profesionalita. Právnici, prokurátori, sudcovia pochádzajú z tých istých škôl a navzájom sa poznajú. Nie je problém na chodbách súdov vidieť ako sa pred procesom bratajú, bozkajú sudcovia s advokátmi, prokurátormi.
-Najúspešnejšie tri strany v parlamentných voľbách fungujú v hybridných režimoch.
-Hlasosmer ako komunistická strana dbá na to, aby na najvyšších miestach v justičných orgánoch pracovali lojálni ľudia.
Keď hľadáme korene polarizácie krajiny, tak jedným z najsilnejších argumentov je bezprávie, ktoré občania pociťujú. To podľa B.Kafku vzniká, keď je narušená rovnováha. Keď nejaký človek dostane viac alebo menej toho čo mu po práve patrí. Vzájomná spravodlivosť spôsobuje úplnú rovnosť a bezprávie je príčinou nerovnosti.
Vysoká úroveň mravnej a právnej kultúry, v ktorej sú obe zložky v súladu, je totiž najdôležitejším zdrojom bohatstva a prosperity spravodlivé spoločnosti.
Tu máme obrovské rezervy a je smutné, že do masívnych právnych úprav sa púšťajú verejne usvedčení podvodníci.
(Okrem jedenej skúšky na univerzite nemám právne vzdelanie. Študujem otca ústavy Vojtecha Cepla, Jiřiho Pribáňa, Danielu Kolářovú a právnikov, ktorí sa snažia o presadzovanie právneho štátu.)
