Situácia na Slovensku pripomína situáciu z predvojnovej Británie. Parlament a všetci svätuškári okolo premiéra N. Chamberlaina veria v zmierenie s Hitlerom. Len malá skupina ľudí okolo W. Churchilla neverí tejto stratégii. Pripravuje Britániu na odpor voči fašistom, ktorým nehodno veriť. Samozrejme je tam veľa váhania, pochybnosti ako v každej rozhodujúcej chvíli histórie. Churchill ide medzi ľudí. Pýta sa ich na názor, či bojovať, či vyjednávať a pristúpiť na Hitlerové pravidla. Názor hrdých Britov je jednoznačný. Jedine boj a odpor je riešením.
Aj my skúsme zmeniť myšlienkové nastavenie krajiny. Uvažujme v rovine, čo keby sme dali pánovi (súdruhovi) Ficovi darček k uzdraveniu a megahybridný moloch by neexistoval. Nesvojprávna plastelína by nesmerovala do Grasalkovicha.
Dnes sme tiež v pohodlnom pokušení to dať na vajatúceho Chamberlaina. Naivne veríme na zmier. Medzitým Kaliňák s Šutaj-Eštokom veselo manipulujú vyšetrovanie tragickej udalosti presne ako im to vyhovuje. Atentát využívajú k svojmu prospechu i keď základnou príčinou bolo fatálne zlyhanie úradu predsedu vlády a lajdáctvo polície. Koalícia ďalej pokračuje v likvidácii právneho štátu. Trápny prezident PP bez akejkoľvek autority má nulový vplyv na tých, ktorý ho pochybne dostali do úradu a nie je ich schopný dostať ani na spoločné jednanie.
Po miliónty krát si zborovo, slušne a hlavne poslušne klameme do zrkadla. Robíme si zbytočnú čiaročku do CVečiek. Ilúziou sa oklameme, že sme urobili maximum. V skutočnosti sme neurobili nič čo by mohlo fungovať v reálnom živote. Nahovárame si, že s hlasosmerom, SNS, HZDS sa dohodneme na nejakom imaginárnom zmierení. 35 ročná skúsenosť s Mečiarom, Ficom, Pellegrinim nám dáva jasnú odpoveď - nedohodneme.
Oni sa totiž dohodnúť nepotrebujú. Žijú v inom vesmíre, v inom myšlienkovom nastavení a všetko čo je proti ich zámerom je zlé, pochybné a nikdy na to v skutočnosti nepristúpia.
Tak ako nie je možná dohoda s Putinom, tak nie je možná ani dohoda s hlasosmerom. Obidvaja totiž fungujú v spoľahlivom boľševickom nastavení a tvária sa ako demokrati. Sú to zákerne hybridy.
Celé politbyra hlasosmeru, SNS, minimálne 30% sudcov, prokurátorov, policajtov, štátnych zamestnancov, advokátov zvysoka kašlú na našu hlúpu demokraciu. Výsmechom pre nich je naša ilúzia drbnutého právneho štátu pre všetkých, zákony, ústava. Oni potrebujú doživotnú beztrestnosť, vlastniť generálnu prokuratúru, políciu, SIS, trochu Potemkinovania a hlavne hodovanie na štátnom. Nevadí im a možno sa aj tešia, že najlepšie mozgy krajiny odchádzajú do zahraničia a už sa nevracajú. Nevadí im, že vládnu na Potemkina, že štátne organy, firmy aj 35 rokov po zamate stále fungujú v boľševickom režime. Hlasosmer už svoj dorast cvičí na pohŕdanie demokraciou, opozíciou, médiami, EU. Do karát im nahráva bezradnosť a chaos v Bruseli.
Je stratou času veriť na zmierenie s niekym, kto žiadne zmierenie nepotrebuje. Je hanbou donekonečna opakovať tú istú chybu.
Sme v pasci a jedine Churchillovská odvaha nám v danej situácii pomôže. Máme silné argumenty a zbrane a stačí ich len správne využiť. Demokracia nám ponúka veľa možnosti ako sa postaviť odpornému a agresívnemu nátlaku. Ak vystúpme z komfortnej zóny, prestaneme tárať, teoretizovať, tak šance na úspech sú obrovské. Potom stúpne naša národná hrdosť, potom presvedčíme aj hlasosmeráckych voličov a budeme si budovať krajinu akú potrebujeme.
Viac ako 30 rokov sledujem obrovský vplyv neoboľševikov v spoločnosti. Pracoval som v relatívne vysokej štátnej funkcii a pozoroval som zvláštne modely správania, triky, presne rovnaké ako koalícia presadzuje dnes. Skoro 20 rokov študujem psychológiu správania komunistov a viac ako 10 rokov píšem blog. Dookola hádžem hrach na stenu nepochopenia. Stále je to to isté. Rovnaké lži, rovnaké demagógie, pochybné jednanie, porušovanie spoločenskej zmluvy medzi štátom a občanom, nekonečné uprednostňovanie našich ľudí, súdne procesy vedúce do stratená. Rovnaká naivita na strane teoretikov demokracie.
Republika sa neposúva dopredu. Nemáme žiadne firmy v top 500 Forbesu, žiadnych nositeľov Nobeloviek, Pulitzerov, žiadnu univerzitu v top 100 sveta. Morálne sme na dne a nezmieriteľné polarizovaní.
To čo tu 35 rokov nacvičujeme proste nefunguje, nikdy nebude fungovať a musíme to urobiť inak. Teraz máme jedinečnú šancu pritlačiť a musíme ju využiť. Buď budeme odvážni alebo ostaneme skysnutí v komfortnej zóne.
