Mix myšlienok som si postupne ukladal do archívu. Väčšinou sú od Břetislava Kafku z knihy Kultúra rozumu a vôle.
Vzrástlo mravné lajdáctvo, otupenosť k bezpráviu, posmech z idealizmu, ľahostajnosť k pravde, zbabelosť v presvedčení a smelosť v neľudskosti - to sú neodstrániteľné míľniky na ceste k lepšiemu zajtrajšku. Pri takomto ponímaní života neočakávajme ľudskosť - pretože tu nenájdeme dobrú vôľu a odvahu poznať pravdu.
Univerzalizmus a nadradenosť práva ustúpili pred skutkom a mocou. Je to pohroma pre ľudský rozum a mravnosť. Ak odstránime univerzálnu vieru, mravnosť a rozum, stane sa svet pre nás veľkou arénou, v ktorej všetci bojujú proti všetkým a kde nikto nie je nikomu priateľom.
Ak je politika zbavená duchovného univerzalizmu, je ponechaná sama na seba, stáva sa len činnosťou alebo spôsobom, ako víťaziť a vládnuť násilím a ľsťou a ako sa zmocniť pozemského bohatstva.
Politika, ktorá neuznáva duchovný univerzalizmus, spôsobuje anarchiu a mocou i násilím nastoľuje univerzalizmus bezprávia.
Umenie vládnuť je vlastne duševnou nadvládou a ovocím nadpriemerných schopností a železnej disciplíny.
Moderný človek nepozná spravodlivosť.
Spravodlivý človek vždy rešpektuje práva druhého, neubližuje a nerobí mu zle.
Ak je v spoločnosti spravodlivosť, vzniká rovnováha, poriadok a z poriadku vzrastá pokoj.
Zo spravodlivosti sa rodí mier a pokoj, tak ako nespravodlivosť je matkou sváru, zatrpknutosti a nepokoja.
Základom a normou mravného poriadku je večný zákon, Existujú 4 základné cnosti, z ktorých vychádzajú všetky ostatné: miernosť, statočnosť, spravodlivosť a opatrnosť.
Ľahostajnosť nechápe, že právo a morálka sú dve neoddeliteľné súčasti, a ak sa raz v spoločnosti udomácni bezprávie, bezcitne siaha na všetky strany.
Meradlom práva je spravodlivosť, ktorú nemôže ľubovoľne meniť pozitívne štátne zákonodarstvo. Nespravodlivé zákony ostanú naveky nespravodlivé, hoci boli riadne vyhlásené. Ak odporujú ľudskému svedomiu a prirodzenosti, nemôžu sa nazývať právom.
Vedomosti a poznanie, spravodlivosť a láska poskytujú duševnú silu a ľudské šťastie, vytvárajú zdravé spoločenské prostredie, a tak umožňujú ideálny život.
Spravodlivosť vytvára a uchováva spoločné blaho.
Spravodlivosť je určená prirodzeným zákonom.
Spravodlivosť využíva cnosť a vedie jedinca k tomu, aby konal nielen vo svoj vlastný prospech, ale aj v prospech iných.
Spravodlivosť ako cnosť je stála a pevná vôľa poskytnúť každému to, na čo má právo. Upravuje medziľudské vzťahy v tom zmysle, aby boli vyrovnané a vyvážené.
Spravodlivosť nejestvuje len v myslení, ale predovšetkým vo vôli.
Spravodlivý človek je ten, kto správne koná, a nie ten, kto niečo poznáva.
Bezprávie vzniká vtedy, keď je narušená rovnováha. Keď nejaký človek dostane viac alebo menej toho, čo mu po práve patrí.
Vzájomná spravodlivosť spôsobuje úplnú rovnosť a bezprávie je príčinou nerovnosti.
Spravodlivosť presne a vecne vyrovnáva nerovnosť a riadi činnosť všetkých cností tak, aby viedli k spoločnému blahu.
Trvalý mier medzi mocnosťami, ale aj v jednotlivých krajinách je možné dosiahnuť iba pomocou poriadku, v ktorom je obsiahnutá spravodlivosť. Nespravodlivý poriadok vyvoláva nepokoje a vzbury, ktoré vedú k záhube.
Spravodlivosť obsahuje vzťah človeka k spoločnosti, ale aj vzťah spoločnosti k jednotlivcom a vzájomné medziľudské vzťahy. Týmto je chránená ľudská osobnosť, ale zároveň aj vzťah k spoločnému
