človek ktorý rád počúva príhody zo života iných ľudí, prípadne sa sám rád stáva aktívnym účastníkom príbehov Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Spýtal sa ma kamarát, hladiac na mňa cez plot. Sprvu ma nenapadlo, čo tým myslí. Asi naráža na to, že sa syn prihlásil na hru na bicie nástroje do základnej umeleckej školy. Až neskôr mi došlo, že tým myslel moje neustále sa zväčšujúce sa brucho.
Je pozde večer. Rodina sa rozhodla ešte nakúpiť v predajni obchodného reťazca. Otec rodiny tlačí pomedzi regále, potravinami vrchovate naplnený nákupný vozík. Uličkou túžobne mieri k pokladni a „prebubláva.“ Zvyšok rodiny sa kdesi pozabudol v predajni.
“Čakala som na zástavke na autobus.“ „Blízko mňa stali rodičia s malým dievčatkom.“ „Tá malá, ani neviem ako zaujala moju pozornosť.“ „Nemohla som z nej spustiť oči.“ „Keď to tá šibalka zbadala, tak na mňa vyplazila jazyk.“ „Nepomohlo.“
Vždy v sobotu ráno som pána riaditeľa, po týždňovke, vozil domov k jeho rodine, do vzdialeného mesta. On si ako zvyčajne, počas cesty, čítal noviny. Ja som sa venoval riadeniu auta a jemu som tak povediac, nevenoval žiadnu pozornosť. Zhruba po troch hodinách jazdy som zaparkoval auto pred bytovkou kde býval.
Mladá žena bola známa tým, že pochovala už dvoch manželov. Pred kostolom na lavičke sedel starý mládenec. Vdova nevedno na aký popud, si išla k nemu sadnúť na lavičku. Asi si chcela, len na chvíľu oddýchnuť.
Od malička nás rodičia cvičia v tom, čo sa povie, keď sa dostaneme do nejakej trápnej situácie. Napr. zavoláme si servisného technika na opravu televízora a ten po chvíli zistí, že televízor nejde iba preto, že niekto z prítomných vytiahol zástrčku prívodnej šnúry televízora zo zásuvky.
Manželia spoločne nakupujú v hypermarkete. Žena tlačí nákupný vozík a pozorne hľadá po regáloch tovar ktorý sa oplatí kúpiť a ktorý je výhodnejšie kúpiť niekde inde. Muž zrejme z prinútenia, ju poslušne nasleduje pri jej neúnavnom putovaní po obchode.
Hrabali sme v záhrade seno. Ja, svokra a ešte jedna žena z našej rodiny. Robila som v plavkách, bola som mladá, chcela som sa opáliť. Svokra mi hovorí:“Obleč sa, ide sem sused, ľudia o ňom hovoria, že je veľký chlipník. Keby si bola v plavkách, išiel by Ťa zožrať pohľadom.
Mali sme mať poradu, keď sa na mňa jedna pani veľmi pozorne pozrela. Doteraz neviem, čím som upútala jej pozornosť. Nevenovala som tomu jej pohľadu zvláštnu pozornosť. Poradu sme nakoniec nemali. Keď som sa s kolegyňami vrátila do kancelárie, tie mi hovoria:“Marka, čo si taká biela v tvári? Neviem, odpovedala som po pravde.
Rozhodla som sa ísť pozrieť mamu vo štvrtok. Je sama na dedine. Iste sa poteší. K nám sa cestuje na dvakrát. V susednom mestečku je treba prestúpiť na autobus idúci aj cez našu obec. Keďže som mala medzi dvomi spojmi dosť času, tak som urobila mame aj nákup. Mama sa mi potešila aj keď zvyčajne chodím domov v sobotu. Nestihli sme poriadne ani vyložiť nákup, keď zazvonil telefón.
Farebný plagátik nás hostí lákal v kúpeloch na prednášku známeho kardiológa. Spolubývajúci mi hovorí:“To si nemôžem nechať ujsť. Pôjdeš aj Ty? Mňa takéto podujatia veľmi nelákajú, tak mu vravím:“Asi nie, radšej si budem niečo písať.
Kamarátka pracuje pri pokladni v predajni obchodného reťazca. Ako som prichádzal ku pokladni tak som jej povedal:“Dneska vyzeráš výborne.“ Pousmiala sa, ale niečo sa mi na nej nepozdávalo, tak som sa jej spýtal:“Prečo máš také opuchnuté viečka?“
V lete ako brigádnik som vykladal z nákladného auta sudy s pivom. Aby som sa veľmi nepotil, dal som sa preventívne ostrihať dohola. To som asi nemal. Zastavil sa pri mne jeden chlap. Chvíľu sa na mňa pozeral, kým sa mi prihovoril:“Nesedel si v Leopoldove?“ .
"Pozri prenájom auta Ferari v Miláne stojí na hodinu 100 eur," oznámil chlapec svojmu dievčaťu, hľadiac na obrazovku počítača. Tá mu na to. "Peniaze budeme potrebovať na dôležitejšie veci, keď tam budeme, ako je vozenie sa v drahom aute. Veď hej, ale ten pôžitok z tej rýchlej jazdy v športiaku, to by bol úžasný adrenalín," nedal sa chlapec. Rozhodol sa dievča prekvapiť tým, že sa zajtra spojí s kamarátom, ktorý mu už dávnejšie navrhoval ako s nie veľkou námahou, urobiť peniaze.
Stal som v rade pri pokladni, keď som počul. „Nevidel si to dievča?“ pýtala sa pokladníčka pri inej pokladni neďaleko stojaceho SBS-kára. „Aké dievča?“ „To, čo tu má tento nákup.“ „Počkaj, chýbajú tu cigarety,“ s rozpakmi povedala pokladníčka.
Ráno odchádzam do roboty taxíkom. Susedia spoza okien na mňa zvedavo pozerajú. Čo to? Asi zbohatol? Možno začal podnikať? Asi sa potrebuje predvádzať! Takéto a podobné myšlienky ich asi napadajú, keď ma vidia.
V autobuse ma zaujalo dievča sediace vzadu. Do autobusu nastupovala nenamalovaná, s tenisovou raketou v batohu. Po pár kilometroch, napriek slabému svetlu v autobuse som si všimol, že si narúžovala pery.
„Nezdá sa Ti, že máme tých prázdnych pohárov priveľa, spýtal sa muž ženy, keď spoločne hľadeli do útrob pivnice ?“ „Máš pravdu. Tie od tých lekvárov sú nám nanič. Nehodia sa mi do zavarovacieho hrnca. Sú veľmi vysoké.“ „Tak ich vyhodme, navrhla žena mužovi.“
Zábavné bolo pozorovať jedno malé dievčatko v meste. Zrejme bola s mamou v práci. A bolo jej tam hrozne dlho. Mamička najskôr pracuje ako barmanka v klube. My sme boli na parkovisku oproti. Otvorila si dvere na ulicu, čupla na kolená a hrala sa na mačku.
Raz podvečer som sedela s Jarkom na lavičke pod lipou. Na tento rozhovor som sa chystala už dosť dlho, skoro celý mesiac.
