Marek: Ahoj Miska, ako ta spoznam?
Myska: Budem mat oblecene muselinove saty a na cele zlatu hviezdu;-)
Marek: To by som Ta nemal prehliadnut v dave, vsak?:-)
Myska: Nie:))) Ale vazne, tyrkysova bluzka, cierne nohavice, cierny plast a kabelka na pleci.
Marek: Ok, ja mam cervene tricko, bledomodre rifle a riflovu bundu.
Myska: Mozme sa hladat.
Marek: Hmmm... Ak sa nam do 18:30 v prude ludi nepodari najst jeden druheho, znamena to, ze stretnut sa nie je nasim osudom. Suhlas?
Myska: Blaznive, to mam rada. Ok, dohodnute.
A tak som v čase vrcholiacej nákupnej špičky dorazil na určené miesto. Nákupné centrum. Dosť príznačné miesto - ideálne na hľadanie človeka v záplave ľudí.
Moje hľadanie prebiehalo úplne spontánne. Bez Ariadninej nite som kráčal hadiacimi sa uličkami (tzv. avenue), každú chvíľu som preveroval svoj orientačný zmysel a vo vyleštených výkladoch na zlomok sekundy zahliadol svoju tvár. Koho vlastne hľadám? Seba?, prebehlo mi hlavou pri výklade plnom kníh.
Keď som ju na križovatke chodieb stretol, ihneď sme sa spoznali. A pokračovali sme v tom pri káve a čaji. Príjemný podvečer.
Počas hľadania sa mi podarilo za skvelú cenu kúpiť Gauguinov denník. Tak prepáč, že Tebe som nekúpil napríklad ružu. Kdesi som čítal, že sa to na prvé stretnutie v dnešnej dobe už nehodí. Žiaľ, v niektorých veciach asi podlieham oblbujúcim módnym trendom. Možno nabudúce, Miška.
