Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)
Akoby to bolo včera, keď som Ti večer tlmeným hlasom čítal Dobšinského rozprávky, zatiaľ čo Ty si spokojne zaspávala. A pritom mi nenapadlo, že len vďaka vôni Tvojich vlasov sú tieto okamihy také čarovné.
Akoby to bolo včera, keď som Ti písal dlhé, zaľúbené listy, až ma boleli ruky. A pritom možno stačilo, keby som Ťa nimi mocne objal či nežne pohladil.
Akoby to bolo včera, keď som Ti recitoval zaľúbené básne plné pátosu a lásky vtesnanej do prísnych veršov. A možno stačilo povedať prosté a úprimné „ľúbim Ťa“.
Dnes to všetko strašne ľutujem. Čas ani napriek všetkej mojej snahe vrátiť nedokážem. A každým pohybom sekundovej ručičky som z toho zúfalý viac a viac...
