Nerád by som pôsobil ako starý foter, ale okrem občasného pukania v krížoch cítim, že za mojich stredoškolských čias boli dievčatá iné. Sem tam sa objavila spolužiačka s pekne vyvinutou postavou a pestovanou vizážou. Bola predmetom obdivu všetkých chalanov, máloktorý z nás mal však odvahu osloviť ju a pozvať na rande. A tak nám neostávalo nič iné ako zažívať prvé bozky, objatia a iné „dobrôtky" s tými „normálnymi babami". Vďaka bohu (aj) za ne ...
Keď som pred pár rokmi praxoval na jednom bratislavskom gymnáziu, musel som sa vysporiadať s atakmi 16 až 17-ročných dievčat, ktoré mi všakovakým spôsobom prejavovali svoje sympatie. Vrcholom bolo, keď som opretý o katedru analyzoval Švantnerovu novelu Prízraky, a jedna z tých „sexi" takmer maturantiek po vytrvalom poštuchávaní spolužiačok dvihla ruku a po mojej výzve ma poprosila, aby som sa presunul do prostred učebne, lebo ma chcú lepšie vidieť. Usmial som sa a vyhovel jej požiadavke. Bola fakt veľmi pekná ...
No a v ostatných rokoch je to ešte horšie. Dievčina, s ktorou som sa náhodne dal do reči v jednej kaviarni, bola milá, pekná, veselá, zábavná a celkom sa vyznala v neskororomantickej anglickej poézii. Štíhla postava, plné, pekne vykrojené pery a neskutočne veľké modré oči zvyšovali môj záujem konverzovať s ňou hoci aj o novinkách v oblasti nočných krémom od Avonu. Asi po pol hodine rozhovoru z nej vyliezlo, že má 16 rokov a je druháčka na gymnáziu. Neveriacky som nadvihol obočie. Že je druháčka sa mi priznala hneď na úvod, ale ani mi nenapadlo uistiť sa, že nehovorí o univerzite ... Ty vole.
Na druhej strane, prvé rande s mojou terajšou priateľkou sa nieslo v opačnom duchu. V telefóne detský hlások, nick, z ktorého mi posielala e-maily, obsahoval číslo 19 a tak som usúdil, že mám dočinenie s 19-ročnou žabkou. Hoci nie som oveľa starší, veľmi intenzívne som premýšľal, či sa s ňou stretnem. Preboha, veď je o 3 roky mladšia ako moja segra, ktorá pre mňa vždy predstavovala spodnú vekovú hranicu, pod ktorú by som nemal ísť, behalo mi v hlave. Lenže rokmi som si nevšimol, že aj moja malá sestrička starne a dnes je z nej dospelá žena - hoci občas s detinskými názormi (sorry, Jani). Našťastie, z „očakávanej" devätnástky sa vykľula veľmi milučká a na prvý pohľad naozaj trošku lolitovsky vyzerajúca 23-ročná dievčina, ktorú mám akýmsi záhadným spôsobom na krku dodnes :-) Vďaka bohu za ňu ...
Mnohí z vás môžu krútiť hlavou nad tým, keď sa im rozčarovane priznáte, že sa práve vraciate z rande so stredoškoláčkou. Môžu si o vás pomyslieť, že ste zakomplexovanec, ktorý si trúfa len na nevyzreté pubertiačky, alebo úbožiak, ktorého rovnocenná partnerka odmieta. Každý chlap s dvoma zdravými očami však vie jedno: odhadnúť fyzický vek mnohých dnešných dievčat je sakramentsky veľký problém. Dnes už asi nemá zmysel riešiť, či je tamtá kočka mladšia ako moja sestra. Treba si dať však čertovský pozor na to, aby bola staršia ako môj 14-ročný brat. Lebo, milí baliči teenageriek, za to vám už hrozí prokurátor! A byť ja otcom tých dievčat, tak aj kopanec do zubov.
