Svetlo a sny

Dnes krátko po polnoci padla na krajinu hmla. Štyridsiatkou som pomaly ukrajoval z mliečnej steny, rezal ju svetlometmi a bláznivo - ako pubertiak - som sa pokúšal „myšičkovať medzi padajúcimi listami. Vietor, pochabý jesenný poštár, ich rozosielal anonymným adresátom bez výčitiek svedomia priamo pod nohy, rovno pod kolesá. Z času na čas mi padajúci zlatistý, jeseňou napitý list treskol do čelného skla ako omámený chrúst. Dzup. Farebné divadlo uprostred tmavej noci.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

V izbe noc premáha len svetielkujúci monitor môjho notebooku. Minulý víkend som jej poslal správu cez ICQ. Bola offline. Ale vraj, keď bude online, správa jej bude doručená. Žeby sa počas týždňa ani raz nelogla na svoje konto? Žeby moja správa zablúdila kdesi v spleti virtuálneho sveta, ktorý sa tvári ako reálny, lebo je tvorený reálnymi ľuďmi ukrytými za podivnými nickmi? Alebo si tú správu už prečítala a nevedela, čo na ňu odpovedať. Možno, že nemala čo. Výkriky bez ozveny. Tupé ako údery padajúcich listov na čelného sklo môjho auta uprostred noci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj ja cítim istú otupenosť. Keď som naposledy pobozkal jedno milé dievča, so zdesením som zistil, že nič necítim. Len tú otupenosť, pretkanú akýmsi podivným druhom úzkosti. Permanentný stav vedomia, pretože už niekoľko mesiacov spím tak tvrdo, že nemám sny. Alebo si ich ráno nepamätám. Je možné byť šťastný bez snov?

A tak som sa rozhodol byť aktívny. Zaháňať prázdnotu všakovakými činnosťami od výmyslu sveta. Prihlásil som sa do bowlingového klubu. Vraj budem prínosom, uznanlivo mi po pleciach potľapkáva kapitán. Rozhodol som sa urobiť si doktorát. Taký ten „malý", stačí naštudovať problematiku, napísať 80 stranovú prácu, obhájiť ju pred nemilosrdnou porotou a je to. Titul a pocit vylepšeného imidžu. A tak si kupujem kilogramy kníh, fučím, keď ich vláčim po meste pod pazuchou, a upokojujem sa, že si ich raz prečítam. Že si otvorím fľašu kvalitného vínka, položím nohy na stôl a budem listovať stovky strán, vdychovať ich vôňu a omámený vínom a predstavou ideálnej pohody vstrebávať ich múdrosť.

SkryťVypnúť reklamu

Napriek tomu všetkému mám čoraz častejšie pocit, že stojím v Platónovej jaskyni a oblieva ma studený pot. V šere sa krčím pred neprekonateľnou skalnou stenou a s hlavou vyvrátenou dohora sledujem plápolanie tieňov ideí a ideálov, ku ktorým sa napriek úpornej snahe nikdy ani len nepriblížim. Zostávam nepochopený. Svetom i sám sebou... V takých chvíľach si na zlomok sekundy želám, aby Pán Boh nikdy nebol riekol: „Budiž svetlo...". Vypínam notebook, idem spať. Čaká ma ďalšia bezsenná noc - - -

Marek Kopča

Marek Kopča

Bloger 
  • Počet článkov:  108
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Uhryznutý diaľkami" a cestovaním. Syn, brat, kamarát, miles Christi neustále a s radosťou krížom-krážom blúdiaci vo svojom a v našom svete, plnom ľudí, príbehov a zázrakov. Zoznam autorových rubrík:  Svet, v ktorom žijemeMôj svetNechajte ma snívaťO láskePútnikov denníkNevyjasnené príbehyŠport a hryPolitikaKorešpondenciaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu