Niekedy mám pocit, že žijem v inom svete na aký som bol roky zvyknutý, alebo ako som ho vnímal. Históriou ľudstva sa tiahne siahodlhá niť vzťahu dvoch pohlaví. Adam miloval Evu a tá mu na oplátku podstrčila jablko zo zakázaného stromu. Ťažký životný údel znášali spolu a stali sa veľkými postavami. Geniálny Orfeus sa pre Euridiku odvážil zaklopať na brány podzemia a aj za cenu vlastného zatratenia ju vyviedol z ríše mŕtvych. Mocný Cézar pripravil pre Kleopatru veľkolepé privítanie v Ríme, Markus Antonius pre ňu Rím obetoval. Tristan miloval Izoldu a to aj napriek tomu, že ich láska bola zakázaná a vznikla magickými intrigami. Rómeo a Júlia sa ľúbili a spolu aj zomreli. Rovnako ako Eva Braunová a Adolf Hitler. Nech už ide o prvých ľudí, mýtické postavy, veľkých vojvodcov, rytierov či vojnových zločinov, vždy to bolo tak, že muž dvoril žene, venoval jej pozornosť, vzdával jej úctu. Tak v čom je problém?
Keď som minule telefonoval v kancelárii s kamarátkou, po zložení telefónu som sa o nej vyjadril, že táto baba vyzerá fakt dobre a navyše nie je blbá. Keď do našej kancelárie zavítala kočka od nášho obchodného partnera, kolegyne som sa spýtal, kto to je. Na otázku, aký typ dievčat sa mi páči, odpoviem: nemala by byť vychudnutá anorektička, ale ani tučná žemľa. A na základe tohto si o mne niektoré kolegyne myslia, že som sexista a šovinista. Vraj si na žene všímam len jej vizáž, či je blondínka, či má dlhé nohy a guľaté prsia. Či má malý zadok, či neškúli alebo nemá vlasy ako očuraná slama. Skrátka, že som plytký.
Mám na háku, ak ma niektorá z kolegýň označí za prasa. Možno aj žiarli, že v rámci profesionality sa dokážem ovládať a nepochválim jej novú blúzku alebo super šik účes. Ale keď ma označí za plytkého, ohradím sa. Kolegyni Janke, ktorá sedí po mojej ľavici, som to raz a navždy vysvetlil: Ak ma pokladáš za povrchného preto, lebo si na opačnom pohlaví všímam jeho fyzickú príťažlivosť, v poriadku, je to tvoj názor. V tomto smere som povrchný, lebo ako zadaný chlap nemám potrebu liezť pod povrch hociktorej peknej dievčiny. Hoci nejedna by za to možno aj stála. Ak ma však označíš za plytkého, to ma uráža. Znamená to totiž, že NIE SOM SCHOPNÝ ísť pod povrch vecí, že som mentálne stavaný tak, že ženy vnímam len ako sexuálny objekt a môj vzťah k nim je ... plytký. S týmto však nesúhlasím ja a predpokladám, že by s tým nesúhlasila ani moja priateľka. Pozor na zamieňanie dojmov s pojmami, moja milá!
A čo sa týka toho prasaťa. Som také malé prasiatko, ako každý normálny zdravý chlap. No a čo, že mi rastie brucho? Málokto starne do krásy. No a čo, že si po chutnom obede občas spontánne odgrgnem a upozorním na to, že móresom som sa priučil z japonských samurajských filmov, ktoré som ako dieťa hltal. Veď v každom chlapovi je kúsok chlapca. No a čo, že potešene zakrochkám, keď na ulici stretnem chutnú, štíhlu blondínku so super zadkom a dráždivým výstrihom, ktorá sa na mňa usmeje, lebo vidí, že ju v tom dave smutných a večne nasratých ľudí vidím...
Ale na druhej strane, keď ma po minulotýždňovej nehoráznej opíjačke mama privítala výčitkami, že som prasa, nepovedal som slovo. Ani maličké kroch. Mlčal som a hanbil som sa. Áno, v podstate som prasa. Ale len občas. A len také maličké.