Cigareta a tabak sú univerzálnym platidlom na špecifických miestach a v extrémnych situáciách. Na vojne alebo vo väzení. V bežnom živote sú čoraz menej tolerovaným hnusom. Legislatíva myslí na nefajčiarov. A napriek tomu, ak odhliadneme od všetkých tých dobre známych negatív fajčenia, je cigareta aj doplnkom, ktorý pre mnohých ľudí symbolizuje pohodu, uvoľnenie. Vyložiť si nohy na stôl, naliať pohár dobre vychladeného piva, zapáliť cigaretku a nezáväzne premýšľať o nesmrteľnosti chrústa alebo rozoberať neúspechy slovenského hokeja. Aj tak sa dá.
Občas sa nechám zlanáriť a spolu s kolegami vybehnem takto trestuhodne „relaxovať". Viem, že potom zo mňa cítiť dym a kolegyňa vedľa mňa veľavravne krúti nosom a zámerne hlasno pokašlieva. V podstate robím to isté, keď príde ona navoňavkovaná parfémom za 3 tisícky, a moje sklony k alergii sa naplno prejavia. Ale nie o tom som chcel ...
V pondelok, či kedy to bolo, som si opäť raz za deň ničil zdravie. A keďže som stál pri popolníku sám, jeden z dookola krúžiacich tieňov sa odvážil pristúpiť. Vytiahol igelitový sáčok a starostlivo sa pokúšal vybrať zopár použiteľných špakov. Bez úspechu.
„Hej, šéfko", zakričal som naňho, keď sa chystal odísť so sklonenou hlavou zabodnutou v hrudi. „Tu máte," podával som mu cigaretu. Pozrel na mňa takmer neveriacky, bojazlivo natiahol ruku a vzal si ju.
„Ďakujem pekne. Ďakujem krásne. Ďakujem", nadšene a s iskričkami v očiach mi salutoval. Vzal si svoju vzácnu korisť, vopchal ju do vrecka ufúľaného kabátu a pobral sa svojou cestou.
Zbavil som sa cigarety a získal tak možno pár minút života navyše. A ešte mi za to ten človek poďakoval. Myslím, že to bol dobrý biznis ... aj keď ako pre koho.
