. . .
Kamarátka ma od návratu do hlbokej minulosti odhovára. Vraj to nie je bezpečné. Nie samotná procedúra hypnózy, ale poznanie, ktoré môžem pri pohľade do minulého života objaviť. A tak sa zamýšľam, čo také by som o sebe mohol zistiť. Že som bol násilník a vrah? Obeť prenasledovania či dokonca mučenia? Žobrák alebo kráľ?
Keď sa pozerám do zrkadla, nemám zo seba depky. Badám však, že pohľad toho chlapíka z postriebreného skla je každým dňom viac a viac unavenejší a unavenejší. A to som si až taký veľký kusisko zo života ešte neodhryzol.
Mám 25 rokov a pred sebou, ak Pán Boh dá, ešte zvyšné dve tretiny cesty. Presviedčam sám seba, že budú minimálne rovnako dobré ako bola tá prvá. Myslím si, že moja túžba zistiť to, čím som bol v minulom živote, je paradoxne orientovaná na budúcnosť. Chcem sa pokúsiť definovať vzťah príčiny a následku, akcie a reakcie a potvrdiť alebo vyvrátiť príslovie o božích mlynoch ... Ako každého ma prirodzená zvedavosť nutká položiť si otázku, čo ma čaká. A aký bude môj nasledujúci život. Bude odmenou, alebo trestom za ten súčasný? Nech to už dopadne akokoľvek, podivným spôsobom ma upokojuje poznanie, že naisto viem, čo ma na konci tohto života neminie:
V ústach prach a pod nechtami hlina ...
Dúfam, že si pred začiatkom ďalšieho kola na chvíľu oddýchnem.
