Prvé slová v živote človeka saviažu k jeho najbližším, k ľuďom, ktorí stoja pri jeho kolíske,maznavo sa mu prihovárajú, bozkávajú ho a neustále prevlačujú po byte, kýmsa batoľa nenaučí liezť samo a nezačne po štyroch objavovať svoj malýveľký svet. Prvými slovami sú spravidla krátke, dvojslabičné zhluky spoluhlásoka samohlások: mama, tata, baba... Primitívne a predsa fascinujúce. Strohýjazyk dieťaťa ako nástroj elementárnej medziľudskej komunikácie.
V niektorom z ostatných číselnemeckého vydania National Geographic som sa dočítal o vymierajúcichjazykoch, ktorými hovorí už len zopár ľudí. Napríklad indiánskym jazykomWichita v súčasnosti hovoria len traja žijúci ľudia. Jazyky Taushiroa Uru, ktorými komunikovalo pôvodné domorodé obyvateľstvo centrálnej častiJužnej Ameriky, dnes ovláda už len jeden jediný človek. Kdesi v dedinke naokraji pralesa teda možno žije muž (alebo žena), ktorý prvý raz pomenoval svojumatku v jazyku, ktorým okrem neho dnes už nehovorí nikto.
Ak aj dokážeme predpokladať, že prvéslovo, ktoré muž z okraja pralesa vyslovil vo svojej reči, bolo slovo„mama", nedokážeme povedať, aké budú jeho posledné slová. Pravdepodobne tonebude dojímavá rozlúčka „Musím ísť. Stúpa hmla", ktorú tesne pred smrťouvyslovila poetka Emily Dickensonová. A zrejme ani znepokojivá veta „Vidímčierne svetlo", ktorou sa s pozemským svetom rozlúčil slávny spisovateľVictor Hugo.
Možno ten muž (alebo žena), ktoréhoreči okrem neho a jeho zosnulých predkov už nikto poriadne nerozumie,povie niečo múdre. Ale my nebudeme vedieť čo. Možno sa rozlúčis džungľou a slnkom. Možno vydýchne úplne tichúčko, bez slov. A možnosa rozlúči rovnakým slovom, akým sa po prvý raz prihovoril svojej matke -- - - -
Neverím, že by tomu slovu nik nasvete nerozumel. Mater - Mother - Mutter...
Pozn.: O projekte, ktorý sa venujesnahe zachrániť vymierajúce jazyky, sa dočítate na www.languagehotspots.org.
P.s.: Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí vecne reagovali k obsahu tohoto článku, že som zrušil diskusiu. Vážim si vaše názory, pretože ponúkajú iný uhol pohľadu a posúvajú ma vpred. Žiaľ, zopár ľudí si tu začalo so mnou vybavovať účty, čo sa dotklo aj ľudí, na ktorých mi záleží. Ďakujem.