Pozerá sa mu do očí a vidí, že sa celý deň snažil. Robil čo mohol, aby z neho mala radosť a šialene sa tešil na túto chvíľu. Usmievajúci sa nedočkavý pohľad, trochu trémy. Hudba, sviečky, vínko, romantika ako vystrihnutá z uplakaného filmu. Utopená v rozpakoch sa hanblivo pousmeje. Pobozká ho. Ešte raz. A poriadne. Hmmm...vyzerá to dobre... Naberie odvahu a vloží to do pusy... len čo ďalej... hmm... nie je to až také zlé ako si myslela... vlastne je to celkom fajn... čo fajn, chutí to výborne... neskutočné! To naozaj nečakala... ako môže byť taký úžasný? Uvoľní sa a nadšená žuje ďaľšie sústo... tak predsa len vie ten chlap uvariť aj niečo iné ako čaj...
p.s.: napísané na podnet istého článku s rovnomenným titulkom ale trošku dosť odlišným obsahom
Prehltnúť, či neprehltnúť?
Láska sa dnes už váži kadečím. Peniazmi, počtom darčekov, dĺžkou telefonátov, ochotou lietať po obchodoch a s tým spojenou trpezlivosťou, návštevou futbalových štadiónov,... skrátka a dobre, každý by možno rád vedel, čo všetko by pre neho jeho drahá polovička urobila... a samozrejme s kúskom strachu očakáva, či si pri lezení za nemožným nezlomí nohu...alebo či tam už radšej aj nezostane...