Jana Kopernická
Výprava
Zapni mi mikinu Až ku krku Chyť ma za ruku A poď
Skalopevná optimistka. Lemur. Zoznam autorových rubrík: stalo sa, filozofické okienko, listáreň, dialógy, tam kdesi, nezaradené, vraj poézia
V chladničke strašia dve opustené krabice plnotučného mlieka Červené jablko s nálepkou Golden Spain Trpiace nevyliečiteľným syndrómom osamelosti
- Dobrý deň. Prosím si dva lístky. Do raja. So študentskou zľavou. - To obaja? Máte preukaz? A či... - Nech sa páči - Ďakujem. Hneď sa na to pozriem, čo sa o vás dozviem. Takže, dvakrát dvadsaťštyri, keby ste mi zaplatili. - Nech sa páči, milá pani. - Dorazíte na svitaní. A tu máte výdavok.
Odkladám všetky nezmyselné povinnosti Ktoré pri otázke "Čo je dôležité?" nie sú ani trochu povinné Hádžem ďaleko za hlavu Dnes na nich nemám náladu Prechádzam po tebe prstami Písmenko po písmenku Neisto a trasúc sa od hlavy až po päty, až po končeky podľa teba tak zvláštnych a krásnych maličkých prstov Dovolím si písať náš a iba náš... príbeh, nikoho iného.
Dnes ráno ten Niekto zabudol zapáliť svetlo. Možno sa mu len vybili baterky. Alebo si zabudol kúpiť novú žiarovku. Tú úspornú, čo na ňu majú akciu v hypermarkete na sídlisku. Spýtala som sa ťa pri raňajkách, (rožok maslo a štyri plátky suchej salámy) prečo dnes tak uplakane prší. Nepozrel si na mňa: "Lebo som včera povedal." Nevedela som, že si čarojdeník. Tušila som, zázraky sa dejú, ale ty si stále vytrvalo zatĺkal.
tri Útle poklusom v dave na chodbe pred učebňou 313 pchajú do seba plnené chleby ako pre drevorubača
Šťastné a veselé... Kapor v bruchu slúchadlo v uchu ponožka na nohe voňavka na stole...
ležím na snoch v perinách mesiac mi hladí nočnú tmu písmenká v displeji vravia čo citím aj ja tak veľmi slovami nedá sa opísať
Horúci mráz Prvý raz Druhý raz Tretí raz Prebehol po chrbte Od pravého ucha Po palec Na ľavej nohe
Zatváraš Žalúzie Skazené Ilúzie Všedného dňa "Chcem ťa" Čítaš z dna Môjho sna A zabudol si kúpiť chlieb...
Stojím v slanej citronáde. Super chladená. Pozerám čo sedí na dne. Mokré kolená.
Každý večer staviam svoju dlhú cestu na mesiac, rátam nové milimetre, je ich stále viac a viac.
Dala som si na raňajky vyprážaný sen. Marinovaný v ružovom obláčiku z cukrovej vaty. Poliaty šťavnatosťou malinových bozkov.
dám si zmraziť svoje srdce na mínus tristodvadsaťšesť skryjem ho za sklo do vítriny s nápisom "šťastie. značka: dnes"
Prežila som Nostradamov koniec sveta. Bála som sa, že na mňa spadne telegrafný stĺp. Keď som sa ráno zobudila do slnečného dňa, cítila som sa ako podvedený blb, ktorý sa ustráchane tešil na svoj koniec. Veď koľko ľudí to môže zažiť?
Nad hrivou ti preletel Kŕdeľ čiernych vrán Biely anjel medzi nimi Mával bez zábran Posielal ti dole šípy Dúfal, že sa trafí V dobrom i v zlom zabudnete Spolu na útrapy
Pozerám sa Koňovi na zúbky Na každú tehličku Našej chalúpky Tichúčko nazerám Do každého kúta
štyri skrutky. a dva klince. do čela. posledná večera. nedá sa to nazvať bolesť. nedá sa to nazvať plač. v mláke krvi teraz kľač srdce hriechov nad ňou stlač a povedz mi: "neprepáč".