"Nie je puding ako puding" alebo tri generácie a pán Oetker

"Mám chuť na puding, mamka, nedáš mi korunky? Pôjdem kúpiť..."
"Dobre, ale kúp tri balíčky, dobre? Urobíme si."
"Dobre, super."
"Ale vieš aký máš kúpiť, taký, čo sa varí s vodou."
"Jasné že viem, veď nie som malé decko."
"Ale určite vieš? A čokoládový..."
"Áno, viem mami! Kakaový."
"No dobre, tak kúp."

Zatiaľ čo sme si predstavovali ako mamka stojí pri sporáku, čítajúc časopis mieša pomaličky hustnúci puding a na stole už stoja poháre s piškótami a jahodovým lekvárom pripravené na zaliatie, sa sestra vrátila...

"No čo, kúpila si?"
"Samozrejme, že kúpila. Kakaový. Príprava s vodou."
"Ale veď to je taký čo sa mieša v hrnčeku..."
"No som si prečítala spôsob prípravy a tento bol jednoduchší, tak som si kúpila tento."
"Ale veď taký si nemusela kupovať, taký dokonca máme doma..."
"Čo, veď je kakaový, robí sa s vodou a kúpila som pre každého. A je to jednoduchšie."

Počúvam rodinný dialóg, usmievam sa a premýšľam, ako by sa čudovala moja babka, ktorá vždy varila puding z mlieka a vychladený ho vyklápala na tanieriky...