Vrabce sa kúpu v prachu pred blokom
a deti vo fontáne uprostred parku vykonávajú rannú očistu.
Opäť sa raz dôvody na smútok hľadajú o čosi ľahšie ako inokedy.
Leje a pocity beznádeje striehnu za rohom ako lační duchovia
na túlavé psy.
Už spíš? Hm, asi áno.
Pokojné dýchanie a skladanie nezmyselných slov zo zmyselných snov.
Ešte chvíľku sa budem pozerať. Potom ťa pohladím zatvorenými očami
a ráno budeme možno zasa čarovať.
Deň ako stvorený na zázrak
Dnes ráno ten Niekto zabudol zapáliť svetlo. Možno sa mu len vybili baterky. Alebo si zabudol kúpiť novú žiarovku. Tú úspornú, čo na ňu majú akciu v hypermarkete na sídlisku. Spýtala som sa ťa pri raňajkách, (rožok maslo a štyri plátky suchej salámy) prečo dnes tak uplakane prší. Nepozrel si na mňa: "Lebo som včera povedal." Nevedela som, že si čarojdeník. Tušila som, zázraky sa dejú, ale ty si stále vytrvalo zatĺkal.