Dva lístky do raja

- Ďakujem vám, dovidenia.
- Šťastnú cestu. Všetci vedia?
 Za posledným rohom.
 Treba vám dať zbohom.
- Všetci vedia, zlatá pani, všetkým sme to povedali.
 Neprídu nám zamávať...
- Tak to mi je ľúto slečna...
- ...pani...
- ...pani. A čo že ste obaja, vybrali sa do raja?
- Hľadať, čo tu nenájdete... v tomto našom dnešnom svete...
- Takže, vari utekáte?
- Keď sa takto pozeráte... Asi máte trochu pravdu. A čakáme dobrodružstvo.
- Dobrodružstvo? Adrenalín? Vari šťastie, mier a lásku...
- Ale choďťe... Tuná dolu, držíme sa na povrázku.
 Pekne jeden druhého.
 Každý musí držať krok, dodržiavať poriadok,...
- Myslíte, že tam je iné?
- Vyskúšame, uvidíme.
- Ale cesty nazad niet.
 Už sa nedá vrátiť.
- Ani pobyt skrátiť? Dovolenka? Návšteva?
- Veruže nie, mladá pani. Na ceste späť
 dňom i nocou
 svieti iba červená.
- A keď budem smutná?
 Keď mi niekto bude chýbať?
- Zabudnete... časom...
- Desíte ma, milá pani. Napĺňate strachom.
- Prepáčte mi, chcela som vás varovať.
 O päť minút vám to ide.
- To už? A čo rozlúčka?
- Je to váš vlak, vybrali ste.
 Keď zmeškáte, nepočká.
- Keď ja neviem, začínam sa trochu báť.
- Pomýšľate na návrat?
- Áno, radšej poďme domov.
 Nechcem odísť naveky.
- Rada som vás presvedčila.
 Vyzujte si návleky.