"Koľkokrát už vyšlo...?"
Skrátka, "nedá sa to spočítať"
A možno by sa i dalo, ale veď netreba...dôležité je, že
toľkokrát a stále tak jedinečne
Toľkokrát a stále odznova, stále inak, stále tak...
Prechádzam po tebe prstami
Miestečko po miestečku
známe a známejšie a najznámejšie
Hľadám -
teplo teplejšie a najteplejšie...
Vidím? so zatvorenými očami
Píšem náš príbeh z NEzmyselných slov
Niekto mi asi nebadane vymenil písmenká na klávesnici...
to by som si ale všimla skôr... a určite, bez debaty.
Vymysleli sme si vlastnú reč
Poďme niekam medzi ľuďmi
Niekde tu a preč....
Niekde tu a preč
Odkladám všetky nezmyselné povinnosti Ktoré pri otázke "Čo je dôležité?" nie sú ani trochu povinné Hádžem ďaleko za hlavu Dnes na nich nemám náladu Prechádzam po tebe prstami Písmenko po písmenku Neisto a trasúc sa od hlavy až po päty, až po končeky podľa teba tak zvláštnych a krásnych maličkých prstov Dovolím si písať náš a iba náš... príbeh, nikoho iného.