Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Kráčala sama preplneným mestom. Kráčala prázdnou ulicou a vnímala prázdne pohľady okolidúcich uponáhľaných ľudí. Stála nad modrými myšlienkami a fotkami zo svojho detstva, hlúpo sa usmievajúc na spolužiaka zo základnej školy. Kopala do ohorkov zapadajúcich medzi zaprášené dlaždice kamenného chodníka. V myšlienkach zdravila holuby a vrabce, hľadiace nevinným hladným pohľadom a hľadala v sebe omrvinky šťastia. Usmiala sa na žobráka v tmavozelenej flanelovej košeli. Poklonil sa a pozdravil. Darovali si kúsok ľudskosti...kúsok bledomodrej v tmavomodrom dni. Kráčala hodiny, trávila sekundy nad sekundou života. Kráčala... a kráča ... vústrety modrým utorkom.
