Proti psíčkarom nemám nič. Ja osobne psa nevlastním, hoci zvieratá mám veľmi rada (psa považujem za jedného z najlepších priateľov človeka). Vlčiaka by som asi v dvojizbovom byte pri svojom životnom tempe radšej netrápila. Keď sa však prechádzam skoroletným sídliskom a v už i tak dosť zdevastovanej tráve (o tom určite niekedy nabudúce) sa nedajú prehliadnuť výsledky "venčenia", nie je mi práve do spevu. A ešte menej, keď vidím, ako sa napoludnie pri detskom ihrisku stretávajú mamičky s deťmi. Radšej si ich posadia na kolená a k pieskovisku ich ani nepustia... asi je lepšie vydržať to, počkať až na víkend a vyblázniť sa niekde na ďalekej lúke.
V tretej časti Všeobecne záväzneho nariadenia mesta Košice č. 78 o čistote a verejnom poriadku, ktoré vzniklo aj podľa § 5 a § 6 zákona č. 282/2002 Z. z. (ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov) a nadobudlo účinnosť 1.júna 2006, sa v § 12 "Obmedzenie voľného pohybu psov" v dvoch bodoch uvádza:
(1) Voľný pohyb psov je zakázaný na detských ihriskách, športoviskách a v ich blízkosti. Držiteľ psa je povinný bezodkladne odstrániť znečistenie spôsobené psom z verejného priestranstva.
(2) Bližšie podmienky vodenia psov a vymedzenie miest, kde je voľný pohyb psa a vstup so psom zakázaný, môžu pre svoje územie upraviť mestské časti všeobecne záväzným nariadením.
A dodržiava to niekto? Málokto, ba dalo by sa povedať, že takmer nikto. Pokusov o riešenie bolo už niekoľko. Nič však zatiaľ nepomáha, a zdá sa, že psíčkari i búriaci sa budú naveky viesť tichú vojnu. Veď ak neurobili nič stovkám okolo mňa, neurobia nič ani mne... Možno je to malichernosť, a v okolí je viac oveľa väčších problémov, ako táto nevoňajúca a nelichotivá téma. S takýmito maličkosťami nám, zdá sa, nepomôže ani ruka zákona, je to jedna z vecí, s ktorou musíme pohnúť sami. A z maličkostí sa predsa skladá svet...
