Ráno som sa nažila upratať... ehm, snažila... k dokonalosti to má ešte poriadne ďaleko. Pozerám sa na adventný kalendár s nepotváranými okienkami...asi si dve čokoládky hodím do kávy...
Keď sme boli so sestrou malé, nedočkavo sme počítali dni, upratovali, zdobili byt, púšťali koledy, študovali aké rozprávky nás čakajú a vianočný stromček sme chceli zdobiť už minimálne týždeň vopred... Písali sme list Ježiškovi a skrývali ho rodičom pod vankúš... A ako sme sa hádali, kto bude viazať salónky! Hehe, to bola jedna z najzodpovednejších úloh...
Nechceli sme dojesť večeru a stále poškuľovali po darčekoch pod stromčekom... á, takmer by som bola zabudla, mamka mi vravela, že jej mám napísať, akú knihu to vlastne chcem... ale to má ešte chvíľu čas...
Už dávno sme nepiekli perníky. Dúfam, že tento rok sa mi to podarí napraviť. V stredu ovládnem kuchyňu a začnem piecť... Teším sa, ako budem do každej omrvinky vkladať kúsok svojho srdiečka... ako sa byt naplní vianočnou vôňou orechov, škorice, vanilkového cukru, kakaa,... ako si oddýchnem, upokojím svoje uponáhľané myšlienky... ako ma zohrejú krásne spomienky... S úsmevom sa mi v pamäti vynára, ako som u babky zdobila perníčky. Ach, aká som bola nešťastná, keď som náhodou celý dobabrala... to však nebolo dležité, upokojil ma úsmev, pohladenie a plná energie som sa odhodlane pustila do ďalšieho dielka...
Kiežby sa mi podarilo upokojiť aj rodinný vianočný zhon a nervozitu :)
Snáď upečiem aj kysnutý orechovník...
19122005
vianočne naladený pondelok 19.12.2005 Žijem v akomsi zle vymyslenom programe s kopou vírusov. Nedajú sa uzamknúť, nedajú sa odstrániť, nemôžem sa zresetovať. Jediné čo mi ostáva je poriadne sa zamysliet, lokalizovať ich a snažiť sa ich nejako vyliečiť, zaradiť ich na správne miesto alebo sa naučiť upukojiť a zaujať k nim ten správny postoj... O päť dní sú Vianoce. Teším sa. Na to, že konečne vypnem. Že sa konečne zamerám na niečo nefilozofické, nevymýšľajúce, nepočítačové... po Vianociach opäť naštartujem, dúfam že s úsmevom a elánom.