(Ne)viem...

Ani presne neviem, kedy.
Asi vo štvrtok.
Okolo polnoci.
Ale prečo?
A ako sa to stalo?
Pamätám si každý pocit.
Každý dotyk.
Každú hlásku.
Asi z toho začnem viniť
nás dvoch.
A našu lásku...

Niekedy uprostred minulého týždňa
naučila som sa ľúbiť.
A milovať tvoje chyby.
Ani presne neviem, kedy.
Ani prečo.
Ani ako sa to stalo.
Cítim ťa v pesničkách,
v jahodovom džúse,
v zákutiach nočného ticha,
v ktorom len budík naháňa sekundy
a neomylne tiká...

Niekedy uprostred minulého týždňa
som prestala písať.
Básne, čo tvrdošijne hľadajú rýmy.
Ani presne neviem, kedy mi to napadlo.
A prečo.
Zahodila som všetku nezmyselnosť
a začala som zmyselne túžiť.
Až do neobjavenej hĺbky svojho ja...

(venované najúžasnejšiemu chalanovi, akého som kedy stretla...)