Schytila som telefón a zavolala ocovi do práce. Ten sa najskôr môjmu nezvyčajnému telefonátu divil, no napokon odvetil: "Dobre Janka, ešte niečo vybavím, prídem domov a pôjdeme." Nepopieram, tešila som sa...veď tak dávno sme už spolu neboli niekde inde ako v obývačke pred telkou, v kuchyni, či v hypermarkete...
O pol hodinky bol naozaj doma. Odložil kufrík a kravatu, nahodil sa do krátkych nohavíc a trička, obul botasky a hor sa na bicykel. Šliapala som do pedálov ako drak...milujem ten pocit mravčivého štípania v nohách a uvedomovanie si toho, že sa moje suché voňavučké čistučké vyžehlené tričko pomaly mení na voňavučké pokrčené a spotené... V cieli sme vypili malú kofolu, porozprávali sa, posedeli si a... bolo nám fajn... Cestou späť sme v zjazde poriadne povytriasali kostričky a usmievaví dohrmeli domov... skrátka pekný podvečer... už sa teším na nabudúce...
12. aug 2005 o 19:22
Páči sa: 0x
Prečítané: 907x
Pekný podvečer
Dostala som chuť sadnúť na bicykel a zašliapať si do blízkych kopcov. Bolo päť minút pred štvrtou, nešportová mamka žehlila, sestra behala kdesi s kamarátmi, priateľ dobrovoľníčil v Tatrách, jedna kamarátka na záhrade, druhá kdesi s rodičmi, tretia v akomsi kempe, štvrtá...
Jana Kopernická
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
