Izba sa zrazu premenila na malé mestečko. Sestra sa zabývala v poschodovej posteli, alebo v domčeku ohradenom leporelom. Navštevovala kurzy, chodila do večernej školy, vyberala si brigády v pracovnej agentúre. Požičiavala si knihy a časopisy v knižnici, nakupovala, chodila do reštaurácie (občas sme si vyrobili jedálny a nápojový lístok korenšpondujúci s aktuálnym obsahom chladničky), absolvovala rôzne imaginárne dovolenky a výlety. Neoddeliteľnou súčasťou boli "hračkárske" peniaze a rôzne preukazy.
Nedávno som v jednej knižke objavila "Poukaz na trojdňový pobyt v Tatrách" v hodnote 60 korún. Smiali sme sa a spomínali, ako sme sa dokázali od rána do večera hrať. Hrať na to, že žijeme "dospelácky život".
Dnes sa už nehráme. Žijeme. Tešíme sa, frfleme, chápeme sa, hádame. Máme odlišné názory, záujmy, odlišný štýl života. Iba občas sa zastavíme v behu v realite.
Asi navrhnem, aby sme si dnes večer urobili kakao a zahrali si človeče...
