Zbytočný deň

Kúsky šťavnatého melóna zajedám vanilkovo-jahodovou zmrzlinou. Sedím na balkóne. Slniečko svieti, autá trúbia, z chodníka sa veselo ozýva: "Miška, chyť ma, chyť ma!" Sused prerába kuchyňu. Vŕta, búcha a pravidelne chodí cestou balkón-byt a späť. Sedím, maškrtím, a mračím sa do zlatistých lúčov. Deň ako stvorený na ničnerobenie...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (5)

Občas mrknem do Hlavy XXII. Nečítam. Nechce sa mi. Sedím a pozorujem ľudí, pobehujúcich tam dole podomnou. Vítajú sa. Lúčia. Sadajú do áut. Telefonujú. Mávajú. Plačú. Kričia. Smejú sa.... Život. Sedím. V byte ani nohy. Zastal pre mňa čas. Mobil leží nehybne a ticho. Chladne, ako pochovaný. Nikto nepíše, nevolá. Dokonca ani ujo mobilný operátor. Poštárka dnes na mňa kašle. A ani chalan rozdávajúci letáky dnes nezazvonil...asi ťukol iný zvonček... Keby som teraz na pár hodín zmizla do prázdnoty, nič by sa nestalo. Nikto by si to nevšimol....nikto by to nepostrehol...všetko by šlo pekne tak ako malo...len bezomňa...

Chýbala by som dnes niekomu? Asi ani nie. Čo tak vyškrtnúť si deň z kalendára? Skrátka ho preskočiť. Sedím s nohami vyloženými na zábradlí... Zmrzlina sa neúprosne topí... Hmm...myslí dnes na mňa niekto? Zmenili by sa dejiny, keby som sa na jeden deň vyparila? Zmenil by sa tým niekoho život?

V dverách sa ozvali kľúče a vytrhli ma z myšlienok. "Ahojte, je niekto doma?" Mamka. Áno, zmenil by sa... Z balkóna počuť zvoniť lásku... Čas začal opäť tikať...