Solidárny kapitalizmus IV - intermezzo

Pre spresnenie musím povedať, že som si vedomý, že slobodný trh má množstvo obmedzení a mnoho problémov nerieši, či ich dokonca zhoršuje. Má však niekoľko veľmi zaujímavých vlastností, ktoré nie sú na pohľad zrejmé a práve tie sa snažím vysvetľovať. Jednou z tých kľúčových je, že trh je jediný známy ekonomický nástroj, ktorý v zásade transformuje egoistické ekonomické správanie ľudí na blahobyt spoločnosti; (už si viem predstaviť zúrivé reakcie niektorých mojich kritikov, len prosím o vecné argumenty a nie všeobecné ideologické frázy); to je to, čo Adam Smith nazval neviditeľnou rukou trhu.  Aby bolo jasné, nemyslím si, že je správne byť egoistom. Naopak, som presvedčený, že úlohou každého človeka je hľadať a posilňovať v sebe lásku voči ostatným, čo je opakom egoizmu. Som však zároveň realista a viem, že je to ťažké, a na rozdiel od Marxa si nemyslím, že samotné spoločenské usporiadanie môže zásadne zmeniť túto podstatnú ľudskú črtu. S našim egoizmom je to podobné ako s hlúposťou, aby som parafrázoval (myslím) Wericha: „Nikdy nad ním definitívne nezvíťazíme, nesmieme sa však ani vzdať boja proti nemu vo vlastnom vnútri.“ Preto je socializmus na Marxistických princípoch škodlivý a zároveň zbytočný, lebo ako povedal jeden mysliteľ: „Socializmus by mohol fungovať, len keby ľudia boli anjeli. V tom prípade by však nepotrebovali socializmus.“  Toto je základný rozpor všetkých sociálnych teórií, ktoré sa pokúšajú eliminovať nedostatky slobodného trhu tým, že eliminujú samotný trh. Vidia, že trh umožňuje šikovným a egoistickým ľuďom, aby získali obrovské bohatstvo a moc, ktoré je neprístupné širokým masám. Tomuto sa snažia zabrániť tým, že ekonomiku podriadia akejsi kolektívnej správe, ktorá zabezpečí rovnosť pre všetkých. Neuvedomujú si pritom, takto usporiadaná ekonomika je ešte oveľa zraniteľnejšia individuálnym egoizmom ako slobodný trh. Nepoučiteľne tvrdohlavo veria, že sa nájde nejaký spôsob ako predsa len zabrániť degenerácií takejto spoločnosti kvôli individuálnym zlyhaniam. Jediným výsledkom tejto snahy je však znova a znova opakované zbedačovanie a zotročovanie celých národov, ktoré sa stávajú nevedomými a nedobrovoľnými obeťami na oltári boha sebavedomej naivity.   Azda hlavným dôvodom príťažlivosti týchto teórií je ich idealistický náboj. Každý z nás kdesi vo svojom vnútri cíti, že egoizmus by nemal byť určujúcou silou v správnej spoločnosti. Existencia mechanizmu, ktorý premieňa egoizmus v celospoločenské dobro ho však akoby legitimizovala, ospravedlňovala, či dokonca ho robila žiaducim. Preto tá snaha vymyslieť spoločnosť, kde osobný egoizmus nemá šancu. Ak je však človek inštitucionálne nútený „konať dobro“ stráca schopnosť rozlišovať medzi dobrým a zlým, stráca vlastnú dôstojnosť a odcudzuje sa sám sebe. Toto je dôvod prečo totalitné systémy (systémy, kde človek je nútený konať v záujme spoločnosti) zákonite a veľmi rýchlo degenerujú, keď spoločnosť celkom ovládnu egoisti, pričom väčšina zúčastnených si to ani neuvedomí.  Človek potrebuje slobodu a slobodný trh je nevyhnutnou súčasťou slobodného životného priestoru človeka. Nielenže mu umožňuje robiť slobodné rozhodnutia ale vytvára prostredie, kde človek môže rásť k dobrému. Umožňuje mu aj zlyhávať bez toho, že by to malo fatálny dopad na celé spoločenstvo a zároveň mu umožňuje vidieť dôsledky vlastného egoizmu.   Sloboda je veľký dar. Príliš veľký, aby sme ju vymenili za vidinu bezstarostnosti s plným bruchom.