Hlavným dôvodom popularity týchto kampaní je zrejme obyčajná závisť, ako i všeobecne rozšírený zvyk viniť za vlastné zlyhania niekoho iného a samozrejme nevedomosť; jej prejavom je jeden veľmi rozšírený mýtus, ktorý spopularizoval Karol Marx a jeho nasledovníci, že ak niekto chce dosiahnuť zisk, musí niekoho iného okradnúť.
Iste sú prípady, keď sa zisk vytvorí tým, že podnikateľ niekoho oklame alebo okradne, alebo vyžije nejaké právne kľučky, či absenciu konkurencie. Tých teraz ponechajme bokom a hovorme o bežných podnikateľoch, ktorí tvoria drvivú väčšinu.
Nezaoberajme sa nateraz ani úvahami, či a ako sa majú zákonom stanoviť pravidlá na prerozdeľovanie dosiahnutého zisku z podnikania, či má podnikateľ (majiteľ podniku) právo ľubovoľne so ziskom nakladať, či je morálne žiť v luxuse, kým iný trie biedu a podobne. Sústreďme sa len zisk z podnikania ako taký. Majú podniky dosahovať zisk? Je to pre spoločnosť dobré alebo zle?
Pozrime sa najprv čo je vo všeobecnosti podnikanie v trhovej ekonomike? Každá príručka pre začínajúcich podnikateľov hovorí, že ak chcem začať podnikať, prvým a najdôležitejším krokom je nájsť spôsob, ako môžem byť užitočný druhým. Užitočný až do takej miery, že sa nájdu takí, ktorí mi za moje výrobky alebo služby dobre zaplatia.
V tomto prípade spoznám či som bol skutočne užitočný na konci roku z toho, že keď zrátam všetky náklady a výnosy, zistím, že som od zákazníkov získal viac peňazí, ako som musel zaplatiť za materiál, za stroje, za prácu iných ľudí a podobne. Pochopiteľne, určité ohraničené obdobie sa dá fungovať aj bez zisku, ale potom je nutné tieto straty vykryť neskôr.
Ak mám zisk, znamená to, že som svojim zákazníkom ponúkol väčšiu hodnotu ako som na to spotreboval. Keď funguje slobodný trh, musím o priazeň zákazníkov súťažiť s inými konkurentmi. Toto je veľmi dôležitá podmienka. Ak je splnená a ja v takom prostredí dosiahnem zisk, znamená to, že som vytvoril bohatstvo pre svojich zákazníkov, pre seba i pre celú spoločnosť. Čím väčší zisk dosiahnem, tým viac bohatstva som pre spoločnosť vyprodukoval.
Je to síce veľmi zjednodušený pohľad, ale vo väčšine prípadov je to tak a historická skúsenosť ukazuje, že ak v nejakej trhovej ekonomike funguje veľa ziskových firiem, celá spoločnosť bohatne.
Ak je totiž na trhu konkurencia, žiadny dodávateľ si nemôže bezdôvodne pýtať za niečo neprimeranú cenu, zákazníci by rýchlo prešli k inému a podnikateľ by prišiel o všetko.
Niekto môžu namietať, že konkurenti sa môžu dohodnúť, že pod určitú cenu nepôjdu. Na toto sú tu však štátne orgány, predovšetkým protimonopolný úrad, ktorý takéto dohody musí odhaľovať a prísne trestať. Úlohou štátu v tomto prípade je zabezpečiť, aby na trhu fungovala skutočná súťaž a nedochádzalo k takýmto kartelovým dohodám.
Žiaľ politici často pod pláštikom verejného záujmu presadzujú opatrenia, ktoré súťažné prostredie naopak narúšajú. V drvivej väčšine prípadov však v skutočnosti ide o záujem celkom neverejný, vlastne úplne súkromný: získať výhody pre nejaký konkrétny podnik alebo skupinu z ktorých bude profitovať aj daný politik, na úkor všetkých ostatných.
Z hľadiska vytvárania celospoločenského bohatstva ukazuje sa, že v skutočnosti je dosahovanie podnikateľského zisku nielen nutným zlom, ale naopak, je to mimoriadne spoločensky prospešná aktivita.
