Povolebné Slovensko sa ešte ani nestihlo spamätať z pandemickej COVID krízy riešenej na Matovičov spôsob a už čelí ďalšiemu politickému šoku. Napriek tomu, že Kresťanskí demokrati už druhý zápas zohrievajú lavičku na striedačke, sme užasnutými svedkami triumfálneho pochodu politických kresťanov na inštitúcie.
Dostali sa do parlamentu a do vlády pod krídlami rôznych strán a s rôznymi programami ale začínajú sa spájať naprieč politickým spektrom aby presadili svoju agendu s razanciou, ktorá medzi liberálmi vzbudzuje hrôzu.
Toto nové radikálne politické krídlo kresťanov sa formovalo už dlhšiu dobu. V posledných voľbách sa však, vďaka viacerým okolnostiam (tesný prepad PS, Matovičov-Kollárov výťah), dostalo k nebývalej moci.
Hovoria o sebe ako o kresťanských politikoch. Presnejšie ich však vystihuje pojem politickí kresťania.
Kresťanský politik, je človek, ktorý sa snaží robiť politiku kresťanským spôsobom. Teda vykonávať svoju funkciu na základe evanjeliových princípov lásky v službe spoločnému dobru. Znamená to rešpektovať všetkých ľudí a v otvorenom dialógu ponúkať riešenia problémov spoločnosti.
Politickí kresťania sú niečo iné. Ich hlavným cieľom je politicko-mocenskými spôsobmi presadzovať kresťanskú ideológiu. Tvária sa pri tom ako zástupcovia všetkých kresťanov. Tí sú však z nich väčšinou v rozpakoch, či dokonca s nimi nechcú mať nič spoločné.
Nazývajú sa konzervatívcami. Tvrdia, že sú za zachovanie tradičných hodnôt. V skutočnosti však uviazli vo feudálnej mentalite „Cuius regio, eius religio“ (tvoje vyznanie určuje ten, kto ti vládne). Toto so skutočnou vierou vo Vzkrieseného Krista nemá nič spoločné. Kresťanský život vychádza z hlbokého vnútorného presvedčenia, nie z toho, že mi tak prikáže môj lénny pán. A vlastne, neplatí to len pre kresťanstvo, ale aj pre každé iné náboženstvo, či iný svetonázor.
Ak chceme, aby Slovensko bolo kresťanské, musíme ho znova evanjelizovať. Znamená to ukázať ľuďom krásu evanjeliového života. Dať im inšpiráciu na vnútorné obrátenie.
Idol konzervatívcov, pápež Ján Pavol II hovoril o potrebe novej evanjelizácie a v súvislosti s tým o „ohľaduplnom zvestovaní“. Politickí kresťania sú však v úplnom protiklade k tomu. Ich kresťanstvo je arogantné, násilné a odpudzujúce.
Vyzývam týmto všetkých veriacich, dajme týmto ľuďom najavo, že nie sú našimi reprezentantmi. Že nesúhlasíme s tým, aby takto prekrúcali našu vieru a sabotovali novú evanjelizáciu. Povedzme im, že našou cestou je žiť podľa evanjelia v každodennom živote s rešpektom ku každému bez ohľadu na jeho presvedčenie.
Ježiš nám okrem vysokého ideálu, prikázania lásky, dal aj menej náročné pravidlo: „nerob druhému to, čo nechceš aby on robil tebe“. Snažme sa dodržať aspoň to. Nerobme neveriacim to, čo komunisti robili nám.
