Ak sa rýchle nespamätáme, naši vnuci nás budú preklínať

Písmo: A- | A+

Ako je možné, že ultra-kozervatívci bagatelizujú zjavné nebezpečie rozvratu civilizácie a aké môžu byť dôsledky?

Ideologizácia a nekompetentosť

V poslednom čase sa v ultra-konzervatívnych médiách, dokonca aj v tých serióznejších začína objavovať bezhlavá kritika opatrení, ktoré majú zmierniť klimatickú krízu. Hoci táto kritika prichádza z viacerých strán má dve spoločné črty: extrémnu ideologizáciu a do neba volajúcu nekompetentnosť.

Už aj, kedysi znesiteľný, Postoj sa stále viac radikalizuje. Všetky opatrenia na zmiernenie skleníkového efektu sú videné ako dôsledok aplikácie akejsi „extrémnej zelenej ideológie“ ktorá vedie vytvoreniu novej diktatúry s veľmi neblahými dôsledkami ako masové nepokoje, všeobecná chudoba a celkový chaos. Celú ekologickú agendu redaktori týchto médií vnímajú ako ľavicovú a liberálnu a teda a priori zlú. A to až do takej miery, že sa ani neobťažujú pokúsiť sa pochopiť túto problematiku.

Z toho vyplýva potom ich desivá nekompetentnosť. Vysokoškolsky vzdelaní publicisti používajú argumenty, ktorých falošnosť hravo odhalí aj lepšie informovaný šiestak. Vraj predtým ako pristúpime k drastickým opatreniam by sme mali začať sadiť stromy. Bože môj, toto opatrenie možno mohlo stačiť pred tridsiatimi, štyridsiatimi rokmi ale dnes je absolútne neadekvátne. Na takéto zistenie stačí 30 minút štúdia z otvorených zdrojov.

Natíska sa tu zásadná otázka. Zachovanie stability klímy a uchovanie našej civilizácie by predsa mala byť zásadná agenda práve konzervatívcov. Ako to, že nie oni sú vlajkonosičmi ekologického hnutia?

Odpoveď sa zrejme skrýva práve za ich ideológiou. Ako som napísal pred rokom v tomto článku, ultra-konzervatívec je človek, ktorý má mapu. A podľa nej sa riadi. Problém je v tom, že žiadna klimatická kríza v tejto mape nie je a preto ju popiera či ignoruje.

Následky

Táto pštrosia politika je však cesta do záhuby. Samozrejme, budúcnosť je neistá. Dnes však tisíce našich najlepších mozgov pracujú na tom, aby odhadli dôsledky nášho konania. Najkvalitnejšie vedecké odhady, ktoré máme dnes k dispozícii hovoria, že ak by svet dnes dokázal zastaviť rast emisii a zastabilizoval ho na súčasnú úroveň, o 6,5 roka naša atmosféra bude obsahovať toľko skleníkových plynov, že do konca storočia sa Zem oteplí o 1,5 stupňa.

Opäť, podľa najlepších poznatkov aké máme, 1,5 stupňa je hranica, akú ľudstvo zrejme dokáže zvládnuť. Takže ešte 6 rokov môžeme s výraznými obmedzeniami (doteraz emisie stále rástli) dymiť a potom všetko vypnúť.

Dnes je oveľa realistickejší scenár oteplenia o 2 stupne. Na to máme rezervu ešte 24 rokov a potom vypnúť všetko. Samozrejme, takáto skoková zmena nie je reálna. Preto musíme začať s výrazným obmedzovaním emisií čo najskôr, podľa možností hneď, aby sme sa o nejakých 40 rokov dostali na nulu. Súčasné konanie vlád však nedáva veľkú nádej, že by sa aspoň tento cieľ podarilo dosiahnuť, hoci možné to stále je.

Nevieme, čo sa bude diať pri oteplení o 2 stupne. Najlepšie odhady, aké máme, hovoria, že pravdepodobne budeme mať vážne problémy ale môžeme ich spoločnými silami zvládnuť. 40 stupňové horúčavy, častejšie búrky a povodne budú patriť medzi tie miernejšie ťažkosti. Aj v Európe budú problémy s nedostatkom vody a niekde možno aj potravín. Naopak o milióny utečencov z Afriky a Ázie z krajín rozvrátených vojnami a hladomorom núdza nebude.

Toto nie je apokalyptická ideológia to sú realistické odhady založené na najvyspelejšom vedeckom poznaní.

Môže to byť aj o kus lepšie aj oveľa horšie.

Ak nezvládneme zabrániť otepleniu o 3 a viac stupňov, nevieme, čo sa v skutočnosti stane. Možný scenár je naša civilizácia, ako ju poznáme, zanikne. Z Afriky a Ázie sa v dôsledku sucha a hladomoru pohnú stámilióny, možno miliardy ľudí. Boj o pôdu, zdroje vody a potravy zrejme spôsobí rozpad celkov ako Európska únia a každý pôjde za seba. Najbohatšie oblasti sa premenia na pevnosti obohnané žiletkovým drôtom, mínovými poľami, ozbrojenými robotickými psami a hliadkujúcimi dronmi obklopené nedozernými kolóniami utečencov dúfajúcimi, že sa im predsa len nejako podarí priživiť sa na bohatstve vyvolených. Možno to nebude až také zlé, možno to bude ešte horšie.

Ako Američania na Mesiac

Napriek tomu, že ťažkosti spôsobené klimatickou zmenou generáciu dnešných päťdesiatnikov zasiahnu len okrajovo, musíme sa tým už teraz začať vážne zaoberať. Neexistuje žiadne rýchle a zázračné riešenie. Podľa aktuálneho stavu poznania, náprava škôd potrvá mnoho desaťročí.

Mnohí sa spoliehajú na to, že tak ako sa doteraz, vďaka ľudskej tvorivosti a vynaliezavosti, človečenstvu nakoniec podarilo prekonať každú krízu, vyrieši sa aj táto o ktorej hovoríme. Klimatická kríza je však absolútne bezprecedentná svojím rozsahom a dôsledkami a musíme na jej riešenie mobilizovať doteraz nevídané zdroje. Celé ľudstvo sa musí spojiť v tomto úsilí a intenzívne pracovať na riešeniach, Podobne ako to urobili Američania v šesťdesiatych rokoch v úsilí dostať človeka na Mesiac. S tým rozdielom, že tu nejde len o nejaké preteky, dvoch veľmocí s cieľom získať prestíž, ale o preteky s časom o zachovanie našej civilizácie.

Hodiny na časovanej náloži tikajú a dni rýchle ubiehajú. Každá tona vypustených emisií naše vyhliadky zhoršuje. Ak nebudeme konať dostatočne rýchlo a odhodlane bude to zlé. Dnes ešte nie je jasné ako veľmi, ale jedným si môžeme byť istí, naši vnuci nás budú preklínať.

Skryť Zatvoriť reklamu