Mojžiš veľmi presvedčivo ukázal na vážne problémy projektu Planéta vedomostí. Ako ukázal záznam z konferencie i ďalšej neformálne diskusie, pichol do osieho hniezda a vyvolal podľa môjho názoru absolútne neprimeranú, hysterickú a úplne iracionálnu reakciu niektorých zainteresovaných pedagogičiek a (zrejme) vedúcich pracovníčiek platených ministerstvom školstva.
Dalo by sa možno diskutovať o tom, či to urobil takticky dobre (hoci ja si myslím, že to urobil najlepšie ako sa dalo - čas ukáže) ale to v tejto chvíli nie je podstatné.
Ak učitelia (ako stav) majú pocit, že sú v spoločnosti nedocenení, slabo platení, bití z každej strany, tak na tejto konferencii presvedčivo ukázali, že sa to deje oprávnene a dokonca sú vysoko preceňovaní a málo bití. Mám pár priateľov a známych medzi učiteľmi (hlavne učiteľkami) a z nich som mal pocit, že naše školstvo nie predsa len až v takom srabe, ako sa hovorí. „Elita" najprogresívnejších učiteľov, ktorá bola zrejme pre „svoje výsledky" pozvaná na spomínanú konferenciu ma presvedčila, že je to oveľa horšie ako som si myslel.
„Pedagogičky" kritizujúce Mojžišovo vystúpenie neboli schopné pochopiť podstatu toho, čo sa prednášajúci snažil povedať (a čo mne a aj mnohým diskutujúcim na webe bolo úplne jasné). Ukázali absolútnu neschopnosť racionálneho kritického myslenia, neboli schopné zrozumiteľne sformulovať jediný racionálny a presvedčivý argument, prejavili sa ako neschopné počúvať racionálne argumenty v diskusii, presvedčili ma, že napriek tomu, že majú plné ústa digitalizácie, nechápu podstatu a poslanie informačných technológii ako takých a nie sú schopné racionálne ich využiť.
Tieto dámy, nielenže si nezaslúžia dostať ani cent z našich daní za to čo „robia" pre vzdelávanie novej generácie, ale na základe toho, čo predviedli by podľa mňa mali dostať súdny zákaz vstupu do akejkoľvek budovy, ktorá má niečo spoločné so vzdelávaní ľudí, a zvlášť detí.
Ešte že redaktori .týždňa boli takí korektní a na záver videoreportáže dali priestor aj dvom učiteľkám, ktoré zjavne boli v menšine. Nepovedali síce nič prevratné, ani vyslovene múdre, ale aspoň dali nádej, že aj medzi „elitou" digitálneho vyučovania, sa nájdu predagogičky, ktoré si zaslúžia priemernú mzdu.
Bol som však nesmierne sklamaný aj z ministra Jurzycu, ktorý napriek tomu, že videl ich diskusiu na vlastné oči, nielenže týmto štátnym zamestnankyniam nedal okamžitú výpoveď, ale ešte s nimi aj súhlasil. Áno, viem, že nemá kompetenciu, na to, aby ich vyhodil, a zrejme cíti, že je taký zamotaný v tomto probléme, až je úplne paralyzovaný. Na videu z neformálnej diskusie je na jeho mimike ak pohyboch jasne vidieť, pod akým tlakom bol, keď nemal protiargumenty proti svojmu kamošovi Mojžišovi, a zároveň musel obhajovať neobhájiteľné. Najlepšie by urobil, keby čo najskôr odstúpil. Evidentne nie je schopný zvládať základné problémy svojho rezortu.
V situácii. keď školy nemajú peniaze na údržbu budov a zaplatenie schopných učiteľov, je projekt Infovek trestuhodným plytvaním financii a ľudského úsilia. Mal by sa okamžite zastaviť a zároveň by sa mala začať rozsiahla séria vyšetrovania zameraná na zdokumentovanie bohapustého rozhadzovania našich spoločných peňazí.
Keby súkromný sektor fungoval s takou efektívnosťou ako náš rezort školstva, svetová ekonomika by bola dnes na úrovni južného Somálska.
Neveril som, že by som niekedy v súvislosti so školstvom mohol (polo)vážne vysloviť túto vetu, ale už to nedokážem v sebe zadržať: „Všetko je zle, naspäť na stromy!"
