Nájsť si dnes prácu má problém aj zdravý človek, či už je to robotník, alebo absolvent vysokej školy s červeným diplomom. Takže prečo by som ja mala mať toľko šťastia, že by mňa, zdravotne postihnutého človeka zamestnali, hoci sa chystám aj na vysokú školu? Aj s červeným diplomom vidím svoje šance zamestnať sa, dosť mizerne.
Kto by si začínal práve so mnou, keď po svete behajú tisíce oveľa krajších a najmä zdravých žien. Prečo by si teda niekto začínal so mnou, keď moja chôdza pripomína káčera Donalda a moja zdravotná dokumentácia je asi taká hrubá, ako encyklopédia a okrem toho mám fóbie, kvôli ktorým navštevujem psychiatra. Nie som blázon, ale ako to vysvetliť, keď ľuďom pri slove psychiatria naskakuje husia koža? Takže v podstate nemám ani šancu vydať sa...
No a mať dieťa je síce moja veľká túžba, pretože deti mám veľmi rada a neviem si predstaviť, že by som ich nemala, ale to by sa najprv musel nájsť otecko mojich detí, pretože nie som Panna Mária a okrem toho, hoci by sa to dalo zariadiť aj inak, som zástanca toho, že dieťa by pokiaľ je to možné, malo mať oboch rodičov a okrem toho, netrúfam si byť slobodnou matkou, takže vlastne nemám prakticky žiadne šance na to, aby som sa raz stala matkou.
Vlastne, keď nad tým tak premýšľam a vidím to tu čierne na bielom, suma – sumárum nemám žiadne šance na to, aby sa mi tento môj trojlístok najväčších prianí splnil...
Alebo sa mýlim a namiesto predsudkov okolia, mám voči sebe najväčšie predsudky práve ja?
