Koncom 16. storočia hrad zveril uhorský kráľ hradným kapitánom, takto sa na Krásnu Hôrku dostali Andrássyovci. Do osobného vlastníctva Andrássyovcov hrad pripadol v roku 1642. Mikuláš Andrássy za zásluhy v bojoch proti Turkom získal titul barón v roku 1676. O deväťdesiat rokov sa stal Štefan III. Andrássy grófom. Po jeho smrti sa manželka odsťahovala z hradu, ktorý krátko na to zasiahnutý bleskom vyhorel a postupne chátral. Rekonštruoval ho na prelome 19. a 20. storočia Dionýz Andássy, hrad sa stal rodinným múzeom a Andrássyovci oň prišli Benešovými dekrétmi. Dionýz bol posledný mužský potomok tejto vetvy Andrássyovcov, otec Juraj IV. ho vydedil kvôli sobášu s Františkou Hablawetz, neurodzeného pôvodu. Pred smrťou však Juraj IV. vrátil synovi dedičské práva. Dionýz Andrássy sa venoval umeniu a s manželkou podporovali chudobných, financovali školy, nemocnice, vytvorili štipendium pre mladých umelcov.
Na hrade je možno fotografovať za poplatok 100 korún, nezrovnalosti sú pri kúpe študentského lístka, pred pokladňou sú uvedené rôzne podmienky. Ako väčšina pamiatok, hrad je v pondelok verejnosti neprístupný.
hrad z Krásnohorského Podhradia
Blažený človek, ktorý zotrváva vo svojom dome,
je biely chlieb, kráča k peci
zachováva so všetkými mier,
pije dobré víno, chváli Pána Boha
ohrievač
delo s levmi, pod podlahou je hladomorňa
pohrebný koč Františky Andrássy použitý jedinýkrát - na prevoz ostatkov z Rožňavy do mauzólea
brnenia a zbrane
osmanský bojovník
kúsok z množstva obrazov na hrade
salón v múzeu Františky, ktoré na hrade zriadil jej manžel Dionýz
knihy
rodinná hrobka - krypta
hradná kaplnka
delo cisára Maximiliána pred vstupnou bránou, preliezka pre deti a sedadlo, o pár rokov bude nápis aj erb vyhladený
prak (a park) pod hradom
Za Krásnohorským Podhradím smerom na Košice stojí v parčíku mauzóleum, ktoré dal postaviť gróf Dionýz Andrássy na večnú pamiatku svojej manželke Františke, ktorá zomrela na jeseň 1902. Secesnú stavbu navrhol nemecký staviteľ, schvaľoval ju samotný gróf. Stavba trvala rok a pol, náklady boli vyše päť miliónov korún. Pohreb grófky Františky sa konal dva roky po jej smrti, z Mníchova jej ostatky previezli vlakom do Rožňavy, odtiaľ v smútočnom koči do mauzólea. Dionýz založil už v roku 1903 nadáciu s vkladom dvetisíc korún pre každú cirkev, aby v deň úmrtia grófky 26. októbra všetky rožňavské kostoly rôznych cirkví (aj židovskej) konali zádušné omše a bohoslužby. Mauzóleum prenechal gróf uhorskému štátu ako umeleckú pamiatku, k tomu 40 tisíc korún na údržbu. Gróf zomrel začiatkom marca 1913. Od toho roku by sa mali v rožňavských kostoloch 26.10. každoročne konať zádušné omše.
Interiér mauzólea je nádherný, steny, stĺpy, podlaha a oltár sú vykladané rôznofarebnými kusmi mramoru. Vnútro kupoly je z pozlátených mozaikových častí, medzi oknami je dvanásť anjelov v životnej veľkosti. Oltár je celý z mramoru, vrátane oltárneho obrazu svätej Františky. Grófsky manželský pár odpočíva v dvoch mramorových zdobených sarkofágoch.
V mauzóleu sa nesmie fotiť, čo je vzhľadom na jeho krásu škoda, ale je to pochopiteľné, keďže ide o hrobku.
Možno zakúpiť informačné materiály aj pohľadnice s fotografiami interiéru. Informácie o manželstve a mauzóleu som čerpala zo zakúpenej brožúrky, podľa textu T. Györgyho.
Láska a oddanosť grófa Dionýza prejavená výstavbou mauzólea a založením nadácie na jeho spravovanie pripomína mughalského cisára Šihábuddína Šáhdžahána, očareného ženou, ktorú si vybral za manželku, ktorej dal titul Mumtáz Mahál a postavil jej nádhernú hrobku Tádž Mahál v polovici 17. storočia.
mauzóleum
pomník za mauzóleom Františkinmu psíkovi Tascherlovi, ktorý sa dožil 20 rokov, životná veľkosť
anjel strážiaci vchod do mauzólea
