Lucia Kramaričová
PF
Milí spolublogeri,ďakujem za priania. Želám veľa šťastia, zdravia, úspechov, spokojnosti a lásky nielen v roku 2010.annum faustum
www.milosch.sk/LuckaMilos Zoznam autorových rubrík: Fotografie, Aliquid de antiquitate, Šport, De universitate, Cultus atque humanitas, Animalia, Železník, Indológia, Súkromné, Spoločnosť
Milí spolublogeri,ďakujem za priania. Želám veľa šťastia, zdravia, úspechov, spokojnosti a lásky nielen v roku 2010.annum faustum
Často sa o starých domoch tvrdí, že majú svojho ducha. Isté vyžarovanie a pôsobenie na ľudské podvedomie majú asi aj novostavby, ale v tom pocite chýba tá vekovitosť, prežité mnohé osudy, šťastia aj útrapy. Novostavby dýchajú čistotou, moderné zariadenie sa neskrýva za pavučinami a chýba mu patina. Niektorí sú skoro až magicky priťahovaní čarom starých obydlí a predmetov, iní sa tej tajomnosti nevedomky boja a hlásajú, že dobré je len to, čo je nové. De gustibus non est disputandum.
Naša niekoľko rokov opustená záhrada, zanechaná napospas burine, znovu ožívala od začiatku mája. S teplejšími dňami sme sa - vyzbrojení knihou Jar v záhrade, časopisom Flóra na zahradě a internetovými radami - pustili do ďalšieho boja proti burine. Na vymoženosti v podobe herbicídov a rôznych fólií sme sa vykašľali a brali to pekne postupne po starom, s rýľom a motykou. Naša záhrada ani zďaleka nepripomína upravené záhradoparčíky, ktoré vídam pri novostavbách, ale o to nám ani nešlo. Záhrada je pri dome okolo 150 až 180 rokov starom, obohnaná kamenným múrom, takže sme si vymysleli pár záhonov len tak pre zábavu, chuť a na skúšku, čo všetko dokážeme - a okrem toho kvety a zbytok nech si zatiaľ rastie, ako chce. Darovaný krovinorez je jediná mechanizácia, aj suché konáre režeme obyčajnou ručnou pílkou. Nesnažíme sa silou-mocou o biozáhradu, ale roky oddýchnutá zem snáď nepotrebuje chemické hnojivá.
Nenápadne si rastie v kadejakom kúte, trpezlivo znova a znova raší aj po zotnutí a možno spomína na dávne časy slávy... Kedysi liečivka na všetko možné aj nemožné, dnes náletová burina, ktorej sa treba zbaviť. Občas si niekto spomenie na sirup z jej kvetov, že bol veľmi dobrý. Ostatné domáce výrobky sú takmer zabudnuté. Rastie síce hojne, v starých záhradách, pri opustených vidieckych domoch, na poliach okolo nevyhnutných stĺpov, popri cestách, ale jej dary využívame málo. Baza čierna - Sambucus nigra.
Aký je vzťah Európanov a Západniarov ku kobercom? Ešte nie celkom dávno boli koberce neodmysliteľnou súčasťou každého domu či bytu. Pri omladení interiéru často zmizne práve starý koberec a nahradí ho moderná laminátová podlaha alebo betónový poter - nezadržiavajú prach, vhodné pre alergikov. Interiér zútulní nanajvýš kusový koberec pod konferenčným stolíkom pred sedačkou. Tieto trendy ale nezmenia nič na tom, že napríklad orientálne koberce boli a stále sú ozdobou interiéru a v krajinách svojho pôvodu sú dedičným majetkom. Podľa použitých farieb a vzorov znalci vedia určiť miesto vzniku. Pravé orientálne koberce sú kvalitné, z prírodných materiálov, ručne tkané - vydržia krásne dlho a preto sa tak cenia. Ale k výdrži treba prispieť patričnou starostlivosťou.
Podľa článkov v časopisoch a na internete sú v kurze moderné záhrady - kratučký trávnik bez machu, púpav či skorocelu, olemovaný úzkymi záhonmi malých ihličnanov najrôznejších druhov. Záhony majú zvlnené okraje presahujúce do trávnika. V článkoch možno nájsť prehľad všakovakých nástrojov a prístrojov na čistenie, kyprenie, zavlažovanie a kosenie trávnika. Ihličnany a skalky sú takmer bezúdržbové. Záhrada má byť hlavne oddychová - pri kávičke sa kochať upraveným vzhľadom. My máme záhradu opustenú a zanedbanú, v ktorej sa nik nerealizoval takých päť až desať rokov. Vyše troch rokov bola záhrada úplný samorast, roky predtým stará pani záhradu už krotiť a formovať nevládala. Iba starší sused raz za čas pokosil vysokú trávu a odrezal pár konárov zo stromov. Osem árov buriny a dvaja pestovateľskí laici...
Amor ut lacrima: oculs oritur, in pectus cadit ~ Láska je ako slza, v oku vzniká, do srdca vniká. /Publ. Syrus, Sententiae/ Deväťdesiatsedem rokov, viacero rodín, desať neviest a desať ženíchov - avšak čosi spoločné. Svadobný deň a zdedená krv. Sobášny rodokmeň:
Turecká káva v našich končinách znamená zaliať mletú zrnkovú kávu vrelou vodou. Žiadna extra pochúťka. Toto našské zjednodušenie nijako neprispelo k chuti tureckej kávy. Na Balkáne pod pojmom turecká káva bežne servírujú kávu urobenú v džezve, špeciálnej kovovej nádobke s dlhou rúčkou, v ktorej sa priamo zomletá káva s vodou varí. Takto pripravená káva chutí úplne inak, než iba zaliata.
Negatívne konštrukcie... Čo všetko nemám rada. Napríklad stádovitosť. Je to vlastnosť ľudstvu prirodzená, ale rovnako aj individualizmus, nie? Stádovitosť zabíja rôznorodosť a vyvoláva nudu. Tristotisíc článkov na rovnakú tému, navyknutý stereotyp, zotrvávanie v ktorom je také pohodlné... Ruka v ruke kráča so stádovitosťou aj manipulatívnosť. Jednoduchá konzumácia predloženého, bez snahy zamestnať rozum, zistiť si ďalšie informácie na dokreslenie obrazu. Nebrať len tie naservírované (porozmýšľať: od koho sú? prečo sú to práve tieto? sú všetky možné dostupné alebo selektívne? za akým účelom boli selektované? ...?).
Globalizácia versus špecializácia. Vraj odchádzajú slovenskí odborníci do zahraničia. Ani sa nečudujem, v dobe, keď má množstvo ľudí prístup na internet - ďalší zdroj informácií okrem audiovizuálnych médií, časopisov a rôznych príručiek. Hocikto si hocičo prečíta a už môže strúhať odborníka. Nezasvätený účastník polemiky nemusí rozoznať odborníka od odborníka. A špeciálne v internetových diskusiách padajú rôzne argumenty a názory, niektoré vyzerajú dosť vieryhodne, aj keď sú to strely od pása. Takí krčmoví znalci, odborníci na politológiu, výživu, literatúru a jazyk, na šport, technológie... môže bežný laický čitateľ vôbec odhaliť, kto sa naozaj vyzná a kto čerpá z neoverených a neoveriteľných zdrojov a varí z vody? A je vôbec názor odborníka žiadaný, keď sa až príliš často z televízie a všeobecných časopisov zameraných na životný štýl tlačia do podvedomia a do vedomia celebrity, osoby, ktoré nemusia mať nijaké špeciálne vzdelanie a predsa majú neskutočne vysoké platy a ich názory sú prezentované, veď ony to predsa vedia? Nevzbudzuje to dojem, že stačí mať pekný a upravený výzor a viac netreba? Netreba sa už zamýšľať nad tým, čo dotyčný povedal a ako?
Streda, deväť hodín večer, cestou zo školy... Vhodný čas zavítať - neohlásene - na stretnutie pražských blogerov...
Zakaždým, keď beriem do rúk ďalšie číslo Bratislavských novín, takmer s obavami čakám, čo sa odtiaľ znova vyrojí. Obchodné centrá a kancelárie na miestach, kde je priestoru už aj tak dosť málo, zasa zmiznú stromy a nahradia ich parkoviská a postávajúce autá. Ďalšia cesta bude nepriechodná, ešte viac preplnená presúvajúcimi sa autami, a ako to už býva zvykom v okolí takýchto stavieb - parkujúcicmi v jazdných pruhoch...
Človek je zvláštny tvor. Každý je jedinečný, a zároveň rovnaký alebo aspoň veľmi podobný mnohým ďalším. Mnoho ľudí sa cíti byť stredom vesmíru. Pri zriedkavých stretnutiach, aj pri častejších hovorí o sebe, o svojich problémoch. Tak to asi má byť. Na to sú príbuzní a priatelia. Lenže mnohí zabúdajú na reciprocitu. Hlavnú zásadu rímskeho náboženstva vyjadruje veta D, ut des - dávam, aby si dal. Dávam bohom obetiny a sľuby, aby mi oni poskytli to, čo od nich žiadam. U mnohých ľudí dnes zostáva len tá časť, keď dostávajú. Nielen fyzicky - majetok, rôzne dary a predmety, ale najmä psychicky. Problémy sú aj budú. Len sa nesmú stať stredom nášho mikrokozmu. Akosi sa vytráca reflexia. Svet sa netočí len okolo jedinej osoby. Je nás tu koľko - šesť a pol miliardy? Približne. Musíme prijateľne koexistovať.
V našom jazyku sú výrazy, ktoré používame tak často, že si niekedy neuvedomujeme ich cudzí pôvod. Občas dochádza k ich komoleniu alebo používaniu dvojtvarov. Na vysvetlenie krátko čosi o pôvode dvoch hojne používaných, o pádoch a jeden malý Google-prieskum...
S: Zdá sa, že sa toho, čo nazývaš klamaním, asi nikdy nezbavím; čo už, život je raz taký. Ale používam to, keď nechcem rovno povedať, že ma to nezaujíma a nech mi dajú pokoj, alebo sa snažím z dačoho vyvliecť a je len na dotyčnom, či sa na to chytí, alebo nie, rozhodnutie je na ňom. Tebe tie výmysly nestačili a vŕtal si ďalej. Ja delím ľudí do dvoch skupín - teda vlastne do troch - 1. ľudia, s ktorými sa vôbec nebavím a nezaujímajú ma, to je asi tak 99% populácie, do toho spadá podskupina ľudí, s ktorými sa chtiac-nechtiac stretávať musím, ako spolužiaci/učitelia/susedia/zbytok famílie atď. a s ktorými komunikujem len o najnevyhnutnejších veciach. A tá posledná skupina - minimálny počet vybraných, sú ľudia, ktorí sú naladení na podobnej frekvencii ako ja. Zahŕňa to tak maximálne 15 ľudí. Týchto už tak ľahko neobalamutím nejakými výhovorkami :-)
S: Untuk memperkuat persahabatan dan persatuan gerakan buruh internasional! = Ať se upevňuje přátelství a bojová solidarita mezinárodního odborového hnutí! po indonézsky :-) Keby Ti to pripadalo len tak trochu divné, tak som napokon zaspala o štvrtej ráno. Dúfam, že je to len tým :-)P: Že sa od Teba človek nedočká pravdy, to mi je jasné už dávnejšie. Najhoršie ale je klamať človeku do očí. ... Nie že by som sa nevykrúcal, keď niekomu nechcem niečo povedať, ale dávam si pozor, aby to nebola jednoznačná lož. ...
Obyčajne sa nezúčastňujem reťazových hier, listov, mailov a podobne. Navliekla ma do tohto sestra. Myslela som, že napíšem iba toľko: ak vás zaujíma niečo o mne, sledujte články s názvom Moje obľúbené... Ale predsa - teda čítajte a spoznávajte:
Táto otázka bola obľúbená najmä u učiteľov. Zaujímalo by ma, s akým zámerom nám ju pravidelne kládli. Že by im tak záležalo na budúcnosti ich malých žiačikov? Alebo len nevedeli, ako vyplniť čas... Tú otázku som priam nenávidela. Bola som malé dieťa, šťastné ako blcha, že si môže vychutnávať bezstarostnosť, a posledné, na čo som myslela, bolo to, kde budem trčať celé dni a čím sa budem zapodievať, keď už nebudem môcť len tak lietať vonku a hrať sa...
Nepatrím medzi zanietených hráčov počítačových hier. Tento svet plynie akosi mimo mňa, sčasti aj preto, že toto je doména mojho priateľa. Niektoré hry sú na divácky pohľad celkom zaujímavé, napríklad Baldur´s Gate, či Port Royale alebo Broken Sword. Inými mi celkom statočne brnká na nervy - momentálne je to GTA (Grand Theft Auto) - San Andreas. Ja osobne som hrala Civilizáciu III - je to príjemná hra... Ale predsa. Nič sa nevyrovná HOMM III, je to Hra, priam dokonalá, stojaca vysoko na piedestáli. Firma 3DO sa pochlapila.