Spoločnosť

Bývanie a domov (ctím si svoj dom)

Lucia Kramaričová

Bývanie a domov (ctím si svoj dom)

Bývaniu a zariaďovaniu interiéru aj okolia domu a plánovaniu záhrad sa venuje spústa časopisov, televíznych relácií, inšpiráciu ponúkajú aj mnohé internetové stránky - tie oproti časopisom poskytujú ďalší rozmer - komentáre (ne)vhodnosti riešenia a praktické skúsenosti čitateľov. Rady nielen od architektov a interiérových dizajnérov, ale aj od bežných užívateľov overené v praxi...

  • 7. júl 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 770x
  • 4
Strašidlo menom pamiatkari?

Lucia Kramaričová

Strašidlo menom pamiatkari?

O starých domoch, remeslách, modernizácii a o pamiatkaroch.V rôznych debatách a príbehoch JPP v súvislosti so starými domami a objektami, v pamiatkovo chránených oblastiach alebo priamo kultúrnymi pamiatkami, sa objavuje tajomný nepriateľ - pojem pamiatkari. Začínajúca sa osobná skúsenosť v stredočeskom mestečku s pamiatkovo chráneným centrom:

  • 3. mar 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 031x
  • 29
Hríb planý (Boletus agrestis)

Lucia Kramaričová

Hríb planý (Boletus agrestis)

Zjednodušovanie si žurnalistickej práce, široké internetové zdroje - celkom zadarmo využívané... .týždeň bez bulváru, ale aj bez škrupulí. Aktuálne internetové vydanie, sekcia téma, článok s názvom Štvrtáci. Rozhovor s Romanom Megom, bývalým reprezentačným hokejovým brankárom, dnes trénerom detí. Použitá fotografia v perexe aj v článku je stiahnutá z môjho článku. Samozrejme, bez uvedenia zdroja.

  • 30. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 242x
  • 143
Tehelňa na Zelenom

Lucia Kramaričová

Tehelňa na Zelenom

Z pôdy v okolí Poltára sa už oddávna robila keramika, vďaka prímesi kaolínu boli výrobky po vypálení biele. V druhej polovici 19. storočia objavili aj ložisko ohňovzdornej hliny, z ktorej sa vyrábajú šamotové tehly. Tehelňu na Zelenom, dnes miestnej časti Poltára, postavila rodina Karla Barattu, ktorý prišiel z Moravy. Barattovci začiatkom roka 1868 zriadili v Poltári poštový úrad, v roku 1869 v Poltári postavili továreň na tehly a krytinu, ktorú spravoval Karlov syn Alojz. Dva roky po smrti otca - 1882 postavila rodina Barattovcov fabriku aj v Zelenom. Železničnou traťou spájajúcou Poltár s Lučencom (1901) a s Rimavskou Sobotou (1913) sa tehliarsky tovar aj dlaždice, kamenina, krytina a keramika expedovali do širšieho okolia. Alojz Baratta zomrel koncom roka 1910. Po jeho smrti sa o majetok staral syn Norbert.

  • 12. nov 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 303x
  • 9
Posledný deň Sirka

Lucia Kramaričová

Posledný deň Sirka

Sirk je dosť stará obec, spomína sa už v rukopise z roku 1350. Počas nasledujúcich storočí zmienky o obci a živote v nej pribúdajú. Okrem matričných záznamov si Sirkovania písali aj kroniku, v roku 2005 vydal obecný úrad tenučkú knižku pána Ondreja Hericha Z histórie obce Sirk, ktorú spísal najmä podľa rukopisov svojho otca, miestneho kronikára. Mnohé informácie týkajúce sa práce v baniach uverejnil predtým pán Gustáv Frák v knihe Baníctvo v Železníku.

  • 11. sep 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 534x
  • 24
Hollywoodske asociácie vo vede

Lucia Kramaričová

Hollywoodske asociácie vo vede

Profesor jazykovedy na Illinoiskej univerzite v Chicagu Adam Makkai napísal predhovor k publikácii týkajúcej sa problému pôvodu Rumunov a ranej histórie ich jazyka (autorom je rumunský lingvista). To by nebolo nič nezvyčajné, keby pán profesor vo svojej štúdii nepoužil pár prapodivných zmienok. Meditoval nad angličtinou, nad všetkými okolnosťami, ktoré prispeli k jej dnešnej podobe a k slovnej zásobe. V súvislosti s ohromným počtom slov pôvodom románskych napísal: Keby nejakí mimozemskí návštevníci mali skúmať tlačený výstup za mesačné obdobie z anglicky hovoriaceho sveta nejakým megapočítačom a mali by poslať správu svojej materskej lodi, pravdepodobne by došli k záveru, že angličtina je jedným z románskych jazykov. ...

  • 6. sep 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 714x
  • 21
Predsezónny cestovný ruch - niet sa čím chváliť

Lucia Kramaričová

Predsezónny cestovný ruch - niet sa čím chváliť

Služby týkajúce sa cestovného ruchu na Slovensku stále pokrivkávajú, a nezriedka si človek pripadá akoby sa ocitol v dobe pred dvadsiatimi rokmi. Niekoľko zážitkov - začiatkom februára v Kežmarku. Krásne mestečko, služby mizerné. Na zimnom štadióne prebiehal turnaj hokejových rozhodcov, ktorí sa pozliezali z celého Slovenska. Partie zamierili neskoro večer trochu sa zabaviť. Podnik poloprázdny, fajn, hádam väčšia skupina ľahšie upúta pozornosť čašníkov. Omyl.

  • 12. jún 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 762x
  • 25
Od susedov (týždeň podľa LN)

Lucia Kramaričová

Od susedov (týždeň podľa LN)

Stará krava... Fejtón v Lidových novinách 22. mája od Ludvíka Vaculíka. O zvrátenom živote v centre Prahy. Původní nadpis tohoto mého psaní zněl Stará kráva... Matička Praha je mytologická postava: pravdivá. Ale dnešní město s ní skoro nesouvisí. ... má dnešní Praha vyšší smysl? Ptám se. Pražan neobývá město celé: obývá své ulice v Libni nebo na Smíchově. ... Do vnitřní Prahy je neradno jít. On tam ostatně málokdo žije, tam se hlavně obchoduje. Přitom třeba na Příkopech nenajdete ani jeden obchod Pražanovi užitečný. Prahy se zmocnili pasáci, kteří ji přes její věk posílají do ulice, aby jim vydělávala.

  • 30. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 736x
  • 3
Súťaž o najdlhšiu stavbu, II. kolo

Lucia Kramaričová

Súťaž o najdlhšiu stavbu, II. kolo

Časom sa z garáží môže stať obytný dom... Plánovaná stavba podzemných garáží z roku 1974 ostala dlho zabudnutá, až po vyše tridsiatich rokoch si na ňu ktosi spomenul. Najprv to vyzeralo trochu ako vtip, ale takmer vždy sa niečo skrýva pod povrchom. Obnovenie stavby zdá sa nebolo náhodné. Podzemné garáže mali byť dokončené v decembri 2006.

  • 10. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 337x
  • 5
Kreativita na maximum alebo Contra et pro

Lucia Kramaričová

Kreativita na maximum alebo Contra et pro

Alebo aj o zaručených informáciách na internete... alebo o podnikaní po slovensky... A celý článok by sa mohol skladať len z názvu a množstva podnadpisov vystihujúcich podstatu. Potrebovali sme oznámenia. Nasledoval prevažne internetový prieskum a nájdenie pár favoritov. Potom prišiel čas detektívneho sliedenia, ale to som zvládla pomerne hravo. Našla som si oznámenie, ktoré sa mi páčilo najviac, aj som po chvíli našla firmu, ktorá ho robí. Na Morave, severne od Brna.

  • 17. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 325x
  • 6
Funkcionalita Univerzitnej knižnice...

Lucia Kramaričová

Funkcionalita Univerzitnej knižnice...

Univerzitná knižnica v Bratislave začala používať nový knižnično-informačný systém - ten nám však bol čert dlžen. Oznam na stránke knižnice. V závere je upozornenie, že od pondelka 7.8.2006 už nebude fungovať e-mailové oznamovanie, že objednané knihy sa vrátili a možno si ich vyzdvihnúť. Super - pred rekonštrukciou oznamovali e-mailom všetky pripravené dokumenty, nielen tie, na ktoré bolo treba čakať. Po rekonštrukcii prichádzali e-mailové oznámenia už len o tom, že objednané knihy predchádzajúci čitateľ vrátil a sú pripravené na odobratie do určitého dátumu. Načo je takéto skvalitňovanie služieb? Niektorí čitatelia knihy nevrátia načas, ďalší čitateľ  má teda chodiť denno-denne do knižnice, alebo má vyvolávať? Ďakujeme za pochopenie! - kto túto úžasnú novú funkciu pochopí? Načo je v knižnici množstvo nových počítačov a nový systém pravdepodobne za nemalé peniaze? Kráčame zasa späť?

  • 8. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 636x
  • 6
Poznatok

Lucia Kramaričová

Poznatok

Kúpili sme si v športovom obchode v nákupnom centre pár vecí. Potom sme potrebovali nakúpiť niekoľko drobností a nejaké potraviny. Chlapíkovi, ktorý označuje tovar z iných predajní podávame tašku s logom športovej predajne, nech ju zalepí a označí. Chlapík lakonicky: To je z ...? To nemusím značiť, my tu značkové veci nepredávame...

  • 1. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 779x
  • 20
Tematický

Lucia Kramaričová

Tematický

(Nielen) na dnes sa hodí maličké jazykové okienko, či konverzačná pomôcka...

  • 14. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 692x
  • 6
Až do poslednej kvapky

Lucia Kramaričová

Až do poslednej kvapky

So zamestnaním dnes nie je veľmi sranda. Ak sa vám podarí dobre sa uchytiť, ste radi a nezamýšľate sa nad tým, že vaša pracovná zmluva pozná nadčasy len cez víkend a počas sviatku. Čo na tom, že trčíte v práci aj cez týždeň pár hodín navyše. Naši ranokapitalistickí zamestnávatelia to považujú takmer za bontón. Veď doba je ťažká a na vaše miesto čaká desať ďalších...

  • 29. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 806x
  • 6
Slovenská mentalita

Lucia Kramaričová

Slovenská mentalita

My, Slováci, si o sebe myslíme všeličo. Mohlo by byť zaujímavé zverejnenie akejsi štatistiky, aké vlastnosti pozorujeme sami na sebe ako národe a ako by sme sa sami charakterizovali. Hovorieva sa, že Slováci sú priateľskí a pohostinní. Niekedy o tom vážne pochybujem.

  • 10. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 064x
  • 11
Kultúrna dekadencia

Lucia Kramaričová

Kultúrna dekadencia

Zdá sa mi, že kultúra na Slovensku klesá a smeruje čoraz viac smerom ku dnu. Nejde len o to, že z televízie nás kŕmia všakovakými reality-show, že pôvodná slovenská tvorba pomaly zanikla... Nešťastnou náhodou som tento týždeň zhliadla reláciu S.O.S., aj príspevok v správach od pána Tribulu (ktorý nás pravidelne zásobuje úúúžasnými informáciami o triviálnych veciach, z ktorých sa ktosi snaží vyrobiť zaujímavé a povšimnutiahodné) o pánovi Pročkovi... Kde sú časy naozajstných humoristov?

  • 10. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 044x
  • 33
Chceš byť úspešná? Schudni!

Lucia Kramaričová

Chceš byť úspešná? Schudni!

Je to v každom časopise - v rodinnom, pre ženy, pre dievčatá... Valí sa to na nás z každého čísla týždenníka či mesačníka. Čo? Predsa rady a návody na schudnutie. Alebo aspoň cvičenie s celebritami. Prečo? Naozaj musíme mať všetky 45 kíl bez ohľadu na výšku, genetické predispozície? Uniformita nadovšetko?

  • 5. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 545x
  • 12
Jazyková globalizácia

Lucia Kramaričová

Jazyková globalizácia

V dejinách sa isté javy neustále opakujú. Napríklad rozšírenie vplyvu kultúry - a tým aj jazyka - súbežne s rozšírením mocenského vplyvu. Začalo to kedysi dávno, možno ešte v praveku, v staroveku vedúcu úlohu prebrala latinčina, pokračovalo to zámorskými objavmi a šírením portugalčiny, ktorú vystriedala španielčina, francúzština a neskôr, až do dnešných čias, angličtina. Čo sa s tým dá robiť? Vymyslieť univerzálny jazyk, aby žiaden národ nebol utláčaný príchodom nového jazyka a tým pádom aj novej kultúry? Ďalšie prachom zapadnuté esperanto?

  • 30. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 031x
  • 1
Skryť Zatvoriť reklamu