Arta - v staroveku nazývaná Ambrakia. Sídlo kráľa Pyrrha, ktorý bojoval v rokoch 280 a 279 pr. n.l. proti Rimanom. Síce zvíťazil, ale za cenu veľkých strát, ktoré sa takmer rovnali prehre - a preto dodnes poznáme Pyrrhovo víťazstvo. Tento krásny most postavili v roku 1612 na mieste, kde bývali mosty už v antike. Dnes sa po ňom možno prejsť len pešky, prípadne pre milovníkov riadnej masáže kostí asi aj na bicykli. Rieka sa volá Arachthos a je neuveriteľne čistá (ako väčšina riek v Grécku). Arta v byzantských časoch bola centrom Epirského despotátu, pokračovateľa byzantskej ríše po tom, čo v roku 1204 dobyla 4. križiacka výprava Konštantinopol, namiesto pôvodného cieľa - oslobodiť Jeruzalem.
Patraský záliv, oddeľujúci pevninu od polostrova Peloponnéz, je v severnej časti ohradený menším zálivom, Mesolongským. Mesolongi je menšie mesto v Etólii, známe najmä národnooslobodzovacím bojom proti osmanskej nadvláde začiatkom 19. storočia. V meste je park nazývaný Záhrada hrdinov s pamätníkmi padlým bojovníkom. Nájdete tu aj mená švédske, fínske a pochovaný je tu aj lord G.G. Byron. Veľmi sa v boji neohrial, prišiel v januári 1824 a začiatkom apríla zomrel na zimnicu.
Najväčším lákadlom pre turistov je najznámejšia staroveká veštiareň v Delfách. Delfy označujú stred zeme podľa starovekej povesti (Zeus vypustil dva orly a tie sa stretli priamo nad Delfami). Veštiareň bola funkčná už v 8. storočí pr. n.l. a jej činnosť zakázal až Theodosios koncom 4. storočia n.l. Areál je obrovský, Svätá cesta sa vinie pomedzi pokladnice jednotlivých mestských štátov, sochy, stĺporadia k Apollónovmu chrámu, popod divadlo (4. storočie pr. n.l.) pre približne 5000 divákov a privedie vás až na stadion s kapacitou 7000 divákov. Každé štyri roky sa v Delfách konali Pýthijské hry - súťaže hudobné, poetické a dramatické, ku ktorým neskôr pribudli aj športové.
Na východ od Apollónovho okrsku leží gymnasion s bazénmi, cvičiskom, šatňami a bežeckou dráhou a vedľa je okrsok Marmaria, so zbytkami Athéniných chrámov z konca 6. storočia pr. n.l. a z polovice 4. storočia pr. n.l. Najtajomnejším objektom je tholos s nezvyčajným kruhovým pôdorysom z obdobia okolo roku 380 pr. n.l. Určenie tejto stavby nie je doposiaľ objasnené.
Okrem areálov so zbytkami chrámov sa určite oplatí pozrieť aj múzeum, kde je množstvo sôch, bronzových predmetov (aj veľký čarodejníckym dojmom pôsobiaci kotol), častí vlysov a chrámovej výzdoby. Títo dvaja mládenci na fotografii na svoj vek vyzerajú celkom dobre, majú okolo 2605 rokov... Volajú sa Kleobitos a Bitón. Okrem nich je pýchou múzea aj bronzová socha Vozataja v nadživotnej veľkosti z roku 478 pr. n.l.
V oblakoch zahalený dvaapoltisícový Parnassos, hora Múz a sídlo Apollóna - boha hudby, slnka, liečiteľstva.
Pod horou Helikon leží kláštor Osios Loukas, založený začiatkom 11. storočia. V areáli sú dva kostoly, mníšske cely a refektár. V kláštore sú pozostatky blahoslaveného Lukáša, miestneho pustovníka, ktorého považovali za liečiteľa a proroka.
Dostali sme sa až do Boiotie, kde sú antické pamiatky takmer na každom kroku. Tie naše prvé kroky povedú do Orchomenu, obývaného už v mykénskom období (1600-1200 pr. n.l.). Divadlo je zo 4. storočia pr. n.l. a vedľa je Minyova pokladnica, mykénsky hrob zo 14. storočia pr. n.l., ktorý objavil Heinrich Schliemann.
Necelých 10 kilometrov od Orchomenu je Chaironea, pred dedinou je monumentálny mramorový lev - pamiatka Thébanom, ktorých v roku 338 pr. n.l. porazil Filip II. Macedónsky a tým si podmanil celé Grécko.
