Veľmi som sa tešila, že pôjdem konečne aj do Athén. Niektorí známi známych boli sklamaní, že na Akropoli je len pár kameňov a nič viac. Hlboko vo vnútri som sa tešila ako malé dieťa, ale zároveň som sa brzdila, aby som nemala príliš veľké očakávania a nebola tiež sklamaná. Doobeda sme sa vybrali autobusom do mesta a pešky sme prišli až k Akropoli. Ľudí tam bolo neúrekom, kráčali sme s davom cez vstupnú bránu Propylaje a už sme boli tam. Priamo v areáli Akropole, ktorá bola osídlená už pred 4 tisíc rokmi. Nemohla som tomu uveriť, bola som vo vytržení. Som na mieste, kde bývali dávni králi, kde bolo kultovné centrum, najslávnejšie chrámy... Áno, zostali tu zväčša len kamene. Ale kamene s určitou históriou. Kto čítal v mladosti Zamarovského, cestoval s ním proti prúdu času, ten azda pochopí, prečo sa vytešujem nad hŕbou kamenia. Vlastne doteraz som videla samé pováľané kamene, obrastené machom. A tieto sú pravidelne čistené, stoja v takmer pôvodnej podobe. Tadeto chodil Perikles, Feidias, najslávnejší dramatici, cisár Hadrianus... Tak to už áno...
Parthenón, chrám Panenskej Athény, Chrám, dokonalosť sama. Tento chrám je už štvrtý v poradí na tom istom mieste. Postavili ho v rokoch 447-438 pr. n.l. za Perikla, po tom, čo predchádzajúci chrám zničili Peržania. Staviteľmi a architektami boli Iktinos a Kallikrates, umeleckú výzdobu mal na starosť sochár Feidias (samozrejme, nie sám, ale bol šéf celého kamenársko-sochárskeho ansámblu). Chrám bol aj technicko-architektonickým skvostom, stavitelia sa vyhrali s detailami, ktoré opticky zväčšovali a z rôznej vzdialenosti nedeformovali chrám. Napríklad obvodové dórske stĺpy zúžili smerom nahor, naklonili smerom dovnútra, schody podstavy sú vypuklé, aby na pohľad vyzerali rovné. Vnútri v celle stála chryselefantínová socha Athény Parthenos, ktorej zlaté rúcho tvorilo rezervu štátneho pokladu. V prípade núdze sa rúcho použilo na financovanie napríklad bojových lodí, ale Athénčania si dali záležať, aby sa rúcho čo najrýchlejšie vrátilo bohyni. V strede chrámu je dnes diera - pochádza až z konca 17. storočia, v roku 1687 Benátčania pri obliehaní mesta vystrelili delovú guľu, ktorá zasiahla Parthenón, a keďže ho Turci použili ako sklad pušného prachu, dielo skazy bolo viac než úspešne započaté. Chrám sa uchoval tak dlho relatívne neporušený preto, že koncom antiky slúžil kresťanom a neskôr ako mešita za osmanskej nadvlády.
Výzdoba chrámu bola povestná. Po vonkajšom obvode pod strechou sa striedali triglyfy - mramorové bloky s troma zvislými pásmi, s metopami, na ktorých boli mytologické reliéfy. Na Parthenóne bolo 92 metóp, znázorňovali gigantomachiu (boj proti Gigantom, východná strana), kentauromachiu (južná strana), amazonomachiu (západná strana) a dobytie Tróje (severná strana). Na trojuholníkových štítoch boli ďalšie reliéfy - na východnom zrodenie Athény z Diovej hlavy a na západnom spor Athény a Poseidona o nadvládu nad Attikou. Athéna ponúkla obyvateľom olivovník a Poseidon slanú vodu, obyvateľom sa olivovník zdal lepším darom, tak si zvolili za svoju ochrankyňu práve bohyňu múdrosti. Vo vnútri chrámu bol pod strechou po celom obvode iónsky vlys zobrazujúci súčasnosť - Panathénajský sprievod. V múzeu na Akropoli nájdete len niekoľko fragmentov výzdoby. Väčšinu odniesol Elgin do Británie začiatkom 19. storočia. Gréci artefakty žiadajú späť, Briti sa bránia zubami-nechtami.
Druhý chrám na Akropoli, Erechtheion. Má zvláštny pôdorys, postavený je v iónskom štýle zrejme spojením rôznych svätýň. Architektom bol Mnesikles (má na svedomí aj vstupnú bránu Propylaje), a chrám sa datuje do rokov 421-406 pr. n.l. Najznámejšou časťou je sieň karyatíd - sôch mladých dievčat, ktoré podopierajú strop namiesto stĺpov. Nad severnou predsieňou je stále pekne zachovaný staroveký strop.
Tak tu máme Asty (=Mesto, označenie Athén, tak ako sa Rímu hovorilo jednoducho Urbs) v pohľade z Akropoly. V popredí je antická grécka agora - hlavné námestie, chrám Hefaisteion a novoveké Athény. V Athénach je dominantou Akropola, takže tam nenájdete mrakodrapy ani žiadnu podobnú stavbu.
Grécka agora, nad ňou svieti chrám Hefaisteion, nazývaný aj Theseion. Pochádza z rokov 449-421 pr. n.l., teda z rovnakého obdobia ako Parthenón, ibaže je trošku menší, stĺpy sú takmer o polovicu nižšie a nemá tie architektonické finty na oklamanie zraku. Zachoval sa v lepšom stave, môžete si pozrieť aj originálny kazetový strop. Do 19. storočia slúžil ako kresťanský kostol. Na poslednej bohoslužbe (13.12.1834) sa zúčastnil aj kráľ Otto Wittelsbach.
Pohľad na pahorok Akropolis z agory. Vŕšok má len niečo vyše 150 metrov, ale dominuje celému mestu už niekoľko tisícročí. Chrámy sú pravidelne ošetrované, aby ich menej nivočili kyslé dažde.
Pod Akroplou sú dve divadlá, toto je staršie z nich - Dionýzovo divadlo. Tu bývalo dávnejšie divadlo z dreva a hliny. Tu je počiatok gréckej aj európskej drámy, tu sa predvádzali hry najslávnejších dramatikov - tragédie Aischyla, Sofokla a Euripida, komédie Aristofanove. Toto kamenné divadlo postavili v rokoch 342-326 pr. n.l. a pomestilo sa doň okolo 17 tisíc divákov.
Olympieion - okrsok Dia Olympského. Ľahko ho zbadáte z Akropoly, stĺpy sú nezvyčajne vysoké - takmer osemnásť metrov. Stĺpy Parthenónu majú necelých 11 metrov. Chrám stavali niekoľko storočí - od 6. storočia pr. n.l. za Peisistrata a dostavali ho za Hadriana v roku 130 n.l. Keď sa prechádzate popod stĺpy, pripadáte si ako maličký červík. Vnútri bola kópia Feidiovej sochy Dia z peloponnézskej Olympie.
Asi 25 kilometrov západne od Athén je Eleusis s areálom, kde sa konali eleusínske mystériá, tajné obrady, prístup mali len zasvätení, a tí boli viazaní mlčanlivosťou, takže sa o priebehu a zmysle obradov veľa nevie. Mystériá boli spojené s Demetriným kultom. Schody napravo sú zvyšok Propylají - vstupnej brány z 2. storočia n.l. Diera v kopci je jaskyňa Plutonion, ktorou sa Demetrina dcéra Persefoné vracala z podsvetia na svet, a vtedy začínala jar. Na jeseň sa musela Persefoné vrátiť k manželovi Hádovi. V centre okrsku bol veľký chrám Telesterion, kde prebiehal samotný mystériový obrad.
Juhovýchodne od Athén sú zbytky Brauronu - svätyne Artemidy Brauronskej. Každé štyri roky sa tu konali slávnosti, počas ktorých athénske dievčatá prezlečené za medvedice tancovali rituálny medvedí tanec. Zo samotného chrámu sa zachovalo len pár obrysových kameňov, ale zachovalo sa niekoľko dórskych stĺpov Parthenónu "medvedíc", nádvoria obklopeného stĺporadím.
