Staré fotografie majú osobité čaro, takmer všetky mi pripadajú, akoby zachytávali zvláštnu snovú atmosféru, oči fotografovaných však krásne žiaria... Ten neobvyklý pocit pri prezeraní starých fotografií súvisí s myšlienkami na to, čo sa všetko odohralo medzi zhotovením fotografie a dneškom, keď obdivujem staré róby, charakteristické účesy a odhadujem vlastnosti a povahy tých ľudí, ktorí sú veľmi vzdialení a predsa pozerám na ich tváre a mám kúsok z nich prostredníctvom čiernobielych, či hnedastých sépiových obrázkov. Oblečenie z múzea a historických filmov majú na sebe autentickí ľudia, rovnako aj účesy, ktoré sa potom niekoľkokrát vrátili do módy... Na prvý pohľad pôsobia dojmom odlišného fyzického vzhľadu, vyzerajú starší a vážnejší, napríklad na maturitných fotografiách, evokujú ideu čiernobieleho sveta a ľudí, pritom niektorí z nich, z týchto skoro magických bytostí, žijú dodnes, v tomto farebnom a nesnovom modernom reálnom svete. Na týchto fotografiách sú Milošovi príbuzní a ich známi. Väčšina fotografií bola zhotovená v ateliéri Bergtraun v Lučenci.
okolo roku 1915, malé chlapča je Milošov dedko (s mamou)
o pár rokov neskôr
maturitná fotografia
secesná modelka - sesternica Milošovho dedka
okolo roku 1930, Ján, vedúci výroby v tehelni na Zelenom
Milošova babka
maturitná fotografia, 1939, na zadnej strane venovanie - od tohto fešáka menom Pišta
kamarátka Milošovej babky v kroji
už len začať tancovať charleston
