Napríklad také prvé storočie pr. n.l. V Ríme tvorili hneď niekoľkí veľkí lyrici - Catullus, Propertius, Tibullus či Ovidius. V záplave ochkania nad nádherným a pokojným životom na vidieku sa objavujú aj básne veľmi jednoducho podané, ale majstrovsky napísané - básne vyjadrujúce autorovu lásku k žene. Do tých čias bolo takéto čosi v antickej tvorbe viac-menej nevídané.
Predovšetkým Catullus sa inšpiroval "desiatou Múzou", poetkou Sapfó a zanechal nám básne veľmi ľudské a zrozumiteľné aj v dnešnej dobe, bez ohľadu na rozdiel niekoľkých tisícov rokov, rozdiel v politických a spoločenských pomeroch. Jeho básne nám sprostredkúvajú priebeh vášnivej lásky, cez šťastné obdobia, cez smútok a žiarlivosť až po ťažké oslobodzovanie sa z pút lásky k žene, ktorá jej nebola hodna. Síce básne aj v latinskom origináli pozostávajú z jednoduchých, hovorových výrazov, teda dajú sa ľahko čítať, Catullus bol natoľko nadaný a šikovný, že môžme len hádať, či príbeh tejto lásky opísal ako ho sám život stvoril, alebo je to "iba" vynikajúca básnická fikcia.
Vivamus mea Lesbia, atque amemus, | Žime, Lesbia moja, a milujme, |
rumoresque senum severiorum | reči príliš prísnych starcov |
omnes unius aestimemus assis! | si neceňme ani za deravý groš! |
... | ... |
da mi basia mille, deinde centum, | Daj mi tisíc bozkov, potom sto, |
dein mille altera, dein secunda centum, | potom ďalších tisíc a druhých sto, |
deinde usque altera mille, deinde centum. | potom ešte ďalších tisíc a znova sto. |
dein, cum milia multa fecerimus, | Potom, keď ich spravíme niekoľko tisíc, |
conturbabimus illa, ne sciamus, | zmiešame ich, aby sme nevedeli, |
aut ne quis malus invidere possit, | alebo aby nejaký neprajník nemohol závidieť, |
cum tantum sciat esse basiorum. | keby vedel, koľko bolo bozkov. |
Sám sebe napísal "terapeutickú" báseň, keď sa pokúšal zabudnúť na nehodnú Lesbiu:
Miser Catulle, desinas ineptire, | Úbohý Catullus, prestaň robiť hlúposti, |
et quod vides perisse perditum ducas. | a to, čo vidíš, že je stratené, pokladaj za stratené. |
fulsere quondam candidi tibi soles, | Kedysi sa ti blýskali jasné dni, |
cum ventitabas quo puella ducebat | keď si chodieval kam ťa milá vodila |
amata nobis quantum amabitur nulla | milovaná mnou tak, ako žiadna už nebude |
... | ... |
nunc iam illa non vult: tu quoque impotens noli | teraz ona toto už nechce, ty tiež už nechci, vášnivec |
nec quae fugit sectare, nec miser vive | nežeň sa za tou, ktorá uniká, ani neži ako úbožiak |
sed obstinata mente perfer, obdura. | ale vydrž, s pevnou mysľou vytrvaj. |
vale puella, iam Catullus obdurat, | Maj sa dievčina, už Catullus vytrvá, |
nec te requiret nec rogabit invitam. | ani ťa nevyhľadá, ani ťa nebude prosiť proti tvojej vôli. |
at tu dolebis, cum rogaberis nulla. | Ale teba bude bolieť, keď ťa už viac nebude prosiť. |
scelesta, vae te, quae tibi manet vita? | Nešťastnica, beda ti, aký ti život zostáva? |
quis nunc te adibit? cui videberis bella? | Kto teraz k tebe príde? Komu sa budeš zdať krásnou? |
quem nunc amabis? cuius esse diceris? | Koho teraz budeš milovať? Čou sa budeš nazývať? |
quem basiabis? cui labella mordebis? | Koho budeš bozkávať? Čie pery budeš hrýzť? |
at tu, Catulle, destinatus obdura. | Avšak ty, Catullus, odhodlaný vytrvaj. |
Catullus venoval dve básne aj Lesbiinmu domácemu maznáčikovi - vrabčiakovi. V jednej z nich túži sa s ním hrať, a tým odľahčiť svojmu smútku, že nemôže byť s jeho majiteľkou. Druhá je vrabčiakovým nekrológom, Catullus opisuje milého tvora, ktorý mal veľmi rád svoju pani ako má dieťa rado matku a obviňuje zlé temnoty, ktoré pohltia všetko krásne.
Podobnú báseň vytvoril aj Ovidius, ale jeho výtvor je skôr paródiou oslavných básní, napríklad tých, v ktorých Tibullus velebil Messallu a jeho syna:
Papagáj, napodobňovateľ od Indov |
V rímskych lyrických básňach nájdeme aj zmienky o básnikoch, ktorí sa stratili v prepadlisku dejín. Zachovali sa nám len ich mená aj vďaka básni, ktorou si Catullus doberal básnického kolegu Calva za to, že mu podaroval nejaké "špeciálne" dielo:
...di magni, horribilem et sacrum libellum! | ...veľkí bohovia, aká hrozná a prekliata knižka! |
quem tu scilicet ad tuum Catullum | ktorú si zrejme svojmu Catullovi |
misti, continuo ut die periret, | poslal, aby sa moril celý deň |
Saturnalibus, optimo dierum! | Saturnálií, najlepší zo všetkých dní! |
non non hoc tibi, false, sic abibit. | nie, nie, toto ti falošník len tak neprejde. |
nam si luxerit ad librariorum | lebo len čo sa rozodnie, kníhkupcov |
curram scrinia, Caesios, Aquinos, | výklady obehám, Caesiov, Aquinov, |
Suffenum, omnia colligam venena. | aj Suffena, všetky jedy pozbieram. |
ac te his suppliciis remunerabor. | týmito trestami ťa odmením |
vos hinc interea valete abite | vy zatiaľ sa practe, zbohom |
illuc, unde malum pedem attulistis, | odtiaľ, kam ste zlou nohou vkročili |
saecli incommoda, pessimi poetae. | pohromy nášho veku, najhorší básnici. |
Treba dodať, že v klasickej poézii neboli rýmy (asonancie) podstatné. Básne boli skladané v rozličných metrách a básnici ukazovali svoje umenie na hračkách ako napríklad anafora - verše sa začínajú rovnakým slovom, či aliterácia - slová v jednom verši sa začínajú na rovnaké písmeno, alebo skupinu písmen - sic ego sim, liceatque caput candescere canis (Tibullus).
