Nemyslím si, že je veľmi náročné zobrať si so sebou obyčajný malý digitálny kompakt, a urobiť ilustračnú portrétovú fotografiu človeka, s ktorým robím rozhovor - ak už nemienim zaplatiť fotografovi. V redakcii na internetovej stránke uvádza .týždeň fotografov troch. Všetci boli zrejme pracovne vyťažení. Alebo rozhovor nebol zaznamenaný osobne.
Prípadne má určite samotný Roman Mega niekoľko fotografií, ktoré mohol redakcii poskytnúť k článku.
Alebo keď už použili (podľa mňa - nežurnalistky) značne neprofesionálny spôsob získania fotografie vyhľadaním na internete, mali uviesť zdroj.
obrázok stránky 29.5.2008
Tým zdrojom, odkiaľ prebrali fotografiu, je môj takmer dva roky starý článok. Fotografiu som použila z kalendára Alba Volán Székesfehérvár, klubu, kde Roman Mega hral pred šiestimi, siedmimi rokmi. Naozaj aktuálna k jeho súčasnej práci trénera detí. Žiaľ kalendár, ktorý dostali rozhodcovia, čo pískali 24.2.2002 finálový zápas Interligy Ljubljana - Székesfehérvár, som už dávnejšie rozstrihala a už je recyklovaný možno aj niekoľko krát, preto som neuviedla meno fotografa, ktorý maďarskému klubu spravil fotografie pre kalendár. Napriek tomu, že som písala o čisto súkromnom stretnutí, uviedla som odkiaľ mám fotografiu, ktorú som z papierovej verzie prefotila digitálom.
obrázok stránky 29.5.2008
Profesní žurnalisti Štefan Hríb a Martin Mojžiš, podpísaní pod rozhovorom, v tlačenom periodiku určenom širokej verejnosti neuviedli zdroj, odkiaľ získali fotografiu. Výsledky vyhľadávania obrázkov cez google sú jasné, hneď prvý je odkaz na fotografiu z môjho článku. Navyše o pôvode fotografie svedčí aj exif s totožnými údajmi.
Profesionálna česť sa už zrejme nenosí ani u Štefana Hríba, ktorý vo svojej relácii Pod lampou vystupoval ako ochranca morálky.
*Boletus agrestis - hríb planý je fiktívny názov, ktorý som si vymyslela pre túto situáciu
Doplnené 31.5.2008: kontakt na maďarského fotografa sa mi dosiaľ nepodarilo zistiť. Keďže na stránke maďarského hokejového klubu majú niekoľko fotografií (všetky len z uplynulej sezóny, staršie som nenašla; nemajú ani tam uvedené meno fotografa), požiadala som ich o povolenie, či smiem použiť starú fotografiu z ich kalendára. Redaktor stránky ešte v ten istý deň (31.5.2008) odpísal, že fotografiu samozrejme použiť môžem. Toto povolenie som uviedla aj v pôvodnom článku Prīmīs labellīs (Len tak).
Doplnenie podľa reakcií v diskusii: názov som primárne nemyslela ako personifikáciu s osobou šéfredaktora .týždňa, ale ako homonymiu (rovnaké znenie ROZLIČNÝCH slov). Zdôrazňujem rozličných, teda nemala som na mysli stotožnenie šéfredaktora s fiktívnym planým hríbom. Pod názvom som myslela použitie zdroja bez uvedenia jeho pôvodu. Podcenila som schopnosť abstrakcie. Súčasne zdôrazňujem, že som nikde neobvinila šéfredaktora z nekalého konania, neviem, kto obrázok k textu pripojil. Laicky sa však domnievam, že šéfredaktor by o takýchto krokoch mal vedieť a konanie stopnúť pred tým, než článok vyjde. Štefana Hríba osobne nepoznám, jeho články nesledujem, a spájanie tohto problému s nejakým osobným vybavovaním si účtov je nezmyselné.
Reakciu spomenutého periodika by som si aj ja rada prečítala. Manžel im poslal pred niekoľkými dňami e-mail, na ktorý dosiaľ neodpovedali. Formulácie v e-maili považujem za trochu emotívne, ale s obsahom súhlasím.
