Najprv sa pristavme pri dileme: permanentka alebo pernamentka? Samozrejme perMaNentka - pretože pochádza z latinského slovesa permaneō, permanēre - vytrvať, vydržať, pretrvať, ktoré je zloženinou slovesa maneō, manēre - zostávať, trvať, čakať. Sloveso nameō v latinčine neexistuje... Takáto zámena (metatéza) sa vyskytovala už aj v antike, napríklad namiesto relinquō výraz lerinquō.
Pomerne často sa vyskytuje aj výraz korešpodencia a korešpondencia. Správny výraz je korešpoNdencia - od latinského slovesa respondeō, respondēre - odpovedať, súhlasiť.
Pre názvy gramatických kategórií pádov sa používajú číselné označenia (prvý pád, druhý pád, ...) alebo názvy z latinčiny - nominatív, genitív... Pamätám si ako sa tieto (vtedy pre mňa prečudesné) názvy učila staršia sestra na základnej škole. Neskôr som sa k tomu dostala aj ja. Niektorí uprednostňujú číselné názvy, mne sa latinské celkom vžili, takže dávam prednosť im. Zrozumiteľnejšie sú najmä pri kontakte s inými jazykmi, ktoré majú iný počet pádov než slovenčina - napríklad románske a germánske jazyky, prípadne úplne iné pády - fínčina má až 14 pádov, z ktorých len tri majú názvy zhodné s tými "našimi". Číselné označenia pádov majú tiež svoje úskalia - vokatív sa už prakticky nepoužíva, teda jeho číslo preskočiť alebo vyradiť a presunúť na iný pád?
Latinské názvy nie sú veľmi zložité a majú svoje opodstatnenie. Malá pomôcka na zapamätanie:
1. nominatív - nōminātīvus, otázka kto? čo? - názov od latinského slovesa nōminō - menujem, nazývam
2. genitív - genitīvus, otázka koho? čoho? - názov od slovesa gignō (supínum* genitum) - plodím, rodím
3. datív - datīvus, otázka komu? čomu? - názov od slovesa dō (supínum datum) - dávam
4. akuzatív - accūsātīvus, otázka koho? čo? - názov od slovesa accūsō - žalujem, obviňujem
5. vokatív - vocātīvus, pád na oslovenie - názov od slovesa vocō - volám, pozývam
6. lokál - otázka (o) kom? (o) čom?
7. inštrumentál - otázka (s) kým? (s) čím?
posledné dva pády sa v latinčine vyjadrujú pádom nazvaným ablatív - ablātīvus, názov od slovesa auferō (supínum ablātum) - odnášam. V ablatíve splynuli tri pády, vlastný ablatív, lokál a inštrumentál. Lokálom a lokálnym ablatívom sa vyjadrovali otázky kam? kde? kedy? - názov od slovesa locō - umiestňujem, prenajímam. Inštrumentálom a inštrumentálnym ablatívom sa vyjadrovali otázky čím? s kým? s čím? ako? - názov súvisí so slovesom īnstruō - zriaďujem, poučujem.
*supínum - latinské slovesá sa obvykle uvádzajú v štyroch tvaroch: laudō, laudāre, laudāvī, laudātum; posledný tvar je supínum. Tvorí sa od neho pasívne particípium (napríklad laudātus - chvályhodný, slávny). Väčšina slovies prešla do angličtiny práve v supínových tvaroch.
Na záver ešte trochu gréčtiny - v posledných rokoch sa v médiách používa spojenie "paralympijské hry". Zrejme je to inojazyčný filter, pretože v gréčtine sa a+o nesťahuje, sú oi paraolympiakoi agones, nie oi paralympiakoi agones. Myslím, že by sme mohli používať "poriadny" názov, teda paraolympijské hry, nie paralympijské. Slováci nemajú problém vysloviť dve samohlásky za sebou. Zaujímavé, že väčšina jazykov používa skôr stiahnutú formu paral-, tu je dôkaz:
Google: heslo paraolympiakoi agones 43x, paralympiakoi agones 14x (po grécky)
paraolympic games 9.330x, paralympic games 3.460.000x (po anglicky)
jeux paraolympiques 624x, jeux paralympiques 651.000x (po francúzsky)
juegos paraolimpicos 22.900x, juegos paralimpicos 209.000x (po španielsky)
jocurile paraolimpice 191x, jocurile paralimpice 1.220x (po rumunsky)
paraolympischen spiele 350x, paralympischen spiele 37.500 (po nemecky)
