Angličtina je pomerne jednoduchá, rýchlo zapamätateľná, ale ohrozuje nás sprievodným javom - globalizáciou kultúry. Čo takto opäť využiť starú dobrú a osvedčenú latinčinu? Že je to dávno mŕtvy jazyk a dnes už ho nikto nepozná? Omyl. Latinčina prežila niekoľko tisícročí a stále sa celkom drží. Dokonca má mladšiu sestričku. Neolatinisti nezaháľajú a vymýšľajú pre nové vymoženosti latinské názvy.
V prospech latinčiny ako medzinárodného komunikačného jazyka hovorí jedno veľké plus - dnes už sa s jej používaním nespája šírenie cudzorodých prvkov do iných kultúr. Dohodneme sa, ale každý z nás si ponechá to svoje, a budeme na rovnakej úrovni, ani jeden nebude mať výhodu materinského jazyka, a prispôsobiť sa budú musieť obaja partneri. Ani so znalosťou latinčiny by neboli až také veľké problémy, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Vyučuje sa v mnohých európskych krajinách a v zámorí, je pramatkou vyše polovice moderných európskych jazykov. Mal by ju ovládať - aspoň základy a vybrané termíny - každý vedec. Latinská terminológia sa stále udržala v medicíne, práve, v botanike, prírodovede, atď. ... Kto sa učil na gymnáziu latinčinu a aj si niečo pamätá, pre neho nie je problém porozumieť románsky hovoriacim (portugalsky, španielsky, francúzsky, taliansky, rumunsky a i.), prípadne sa tieto jazyky rýchlo naučiť.
Ale to nie je všetko. Aj všemocná angličtina má v sebe veľa z latinčiny. Niektoré názory hovoria až o sedemdesiatich percentách. Buď priamo z latinčiny, alebo cez francúzsky "filter". Všetky slová s predponami ad-, ass-, att-, de-, per-, pro-, re-, sub- ... sú prebraté z latinčiny.
Takže použiteľnosť by problémom byť nemala. Ale ako dostať latinčinu do povedomia mladších generácií? Ťažká otázka. A prečo vlastne latinčina zo škôl zmizla? Zrejme sa niekto, kto mal s ňou nepríjemné skúsenosti v škole, dostal na vysoký a vplyvný post a bolo. Odklepnuté, rozhodnuté. Škoda. Mňa k latinčine priviedla tvrdohlavosť, ktorá ma väčšinou ženie proti prúdu. Všetci sa učia angličtinu a nemčinu? Dobre, tak ja budem študovať latinčinu. A neľutujem. Latinčina nielen otvára brány k románskym jazykom, ale aj k našej rodnej slovenčine. Naučí jazykovo myslieť (potom človek zaplače zakaždým, keď počúva perly - obvykle z čítačky - moderátorských hviezd).
Latinčina ako medzinárodný jazyk je zrejme utópia. Možno, keby nás zopár mesiacov pre zmenu kŕmili vedátori a jazykovedci, tak by viac ľudí videlo jej užitočnosť aj v dnešnej modernej (a jednoducho uvažujúcej) dobe. Ale jedno je isté - latinčina stále žije na európskych univerzitách. Ako dlho ešte, to záleží od počtu vzdelaných ľudí na postoch, ktoré ovplyvňujú nás všetkých a od toho, ako ďaleko si dovidíme od nosa...
Len aby po dlhočiznej vláde angličtiny neprišla vláda arabčiny, keď už polovica sveta bude presiaknutá angloamerickou kultúrou, lebo ten stret bude zrejme veľmi tvrdý...
