Začiatok 20. storočia: (G. Frák: Baníctvo v Železníku, 1987) "Roku 1928 sa začali v čítacom spolku v Železníku premietať pre členov rôzne diapozitívy spojené s prednáškami a o rok neskôr aj filmy. Boli to ešte nemé filmy a miestnosť, v ktorej ich premietali, bola nevyhovujúca. V lete roku 1929 sa filmové predstavenia konali v novej zhromažďovacej miestnosti pred baňou Ladislav. Od roku 1932 sa premietali už zvukové filmy. Do kina chodievali ľudia aj zo susedných dedín... ... V tridsiatych rokoch to bolo jediné kino v bývalom Revúckom okrese."
"Kino v Železníku bolo roku 1948 zoštátnené. V roku 1951 získalo titul najvzornejšieho kina v Košickom kraji. V roku 1953 prevzal kino závodný klub ROH a nazval ho ´Stachanov´. V päťdesiatych rokoch vznikli kiná aj v susedných obciach (Sirk, Turčok, Rákoš, Rákošská Baňa, Ratková, Ratkovské Bystré), čím návštevnosť v kine Stachanov poklesla."
Leto 1992: Železnícke kino je popri revúckom jediné, ktoré pretrvalo. Premieta sa vždy v stredu a v sobotu. Repertoár tohto leta zahŕňa napríklad Veľké problémy v Malej Číne; Pozri, kto to hovorí I, II; Robin Hood - kráľ zbojníkov... Kino je vždy nabité, ako spred sedemdesiatich rokov ľudia prichádzajú z celého okolia. Nikomu neprekážajú tvrdé stoličkové sedadlá a o pukancoch nechyrovať. Ani nechýbajú. Vzácne chvíle, keď sa ako za starých čias na kultúru všetci vyštafírujú.
Január 2003: (Korzár, 23.1.2003) "Špecifickým prípadom v Gemeri je dočasne nefungujúce kino Stachanov v Železníku. ´U nás je kino súčasťou histórie, preto by sme ho chceli zachovať, aj keď je to v dnešnej dobe o krk. Vstupné sme udržiavali na úrovni ako z pred roku 1989, na 12 korunách. Teraz nechcem ani myslieť na to, keď znova obnovíme prevádzku. Po filmy sme chodili do Revúcej, ale po zrušení osobnej železničnej dopravy to padne,´ smutne konštatoval starosta obce Sirk Martin Dobšinský. Jedným z dôkazov dlhej tradície je i starý kľukový premietací stroj vyrobený v roku 1932. ZPPK /Združenie prevádzkovateľov a pracovníkov kín/ si ho od obce vypýtalo a po opravení bol zaradený do zbierky prezidenta Rudolfa Schustera. Za túto službu získalo od jedného z filmových distribútorov každý druhý film zadarmo.
Železník je poslednou obcou v Revúckom okrese, kde ešte majú kino. Okrem neho fungujú už len v Revúcej a v Tornali. "
Železník aj s budovou kina je od 17.6.1991 definovaný ako pamiatková zóna. Ako je možné, že z územia pod istým stupňom pamiatkovej ochrany zmizne historický artefakt? Prečo starosta s takýmto ťahom súhlasil? Čo je železníckemu -nefungujúcemu- kinu platné, že Združenie prevádzkovateľov a pracovníkov kín má nejaké benefity od distribútora? Benefity úplne zbytočné, pretože v kine sa už nepremieta. Je náhoda, že ZPPK má sídlo v Košiciach? Iróniou je poslanie tohto združenia: "za účelom zachovania a rozvoja kín v SR"... Prečo sa stroj nevrátil do kina, ktorému patril (bol majetkom Rimamuránskej spoločnosti alebo Čítacieho spolku pred znárodnením), prípadne s ďalšími predmetmi zo Železníka ho nedostalo Banícke múzeum v Rožňave? Akým spôsobom a za čo sa stroj dostal k R. Schusterovi? Čo má Schuster spoločné so ZPPK a štedrým filmovým distribútorom?
Z Výročnej správy Pamiatkového úradu za rok 2005: "Na základe spracovanej metodiky a vyhodnotenia každej pamiatkovej zóny na základe aktuálnych poznatkov z terénnej previerky (realizovanej v r. 2004) boli územia diferencované podľa zachovanosti pamiatkových hodnôt a opodstatnenosti pamiatkovej ochrany doposiaľ chráneného rozsahu územia. V zmysle tohto prehodnotenia bol zostavený harmonogram spracovávania a postupne spracovávané návrhy na zmeny vymedzenia územia alebo na zrušenie pamiatkovej zóny. ... Pamiatková zóna: Sirk-Železník, Turčok-Železník navrhovaná zmena: zrušenie ... "
Historické budovy stále stoja, banské zariadenia sú v Baníckom múzeu v Rožňave, iné odstránili na návrh Ministerstva hospodárstva SR. Kultúrnou a pamiatkovou devastáciou významne prispelo aj ZPPK odstránením premietacieho stroja zo železníckeho kina. Týmito zásahmi v pamiatkovej zóne došlo k zníženiu opodstatnenosti pamiatkovej ochrany. Akú ochranu poskytujú zákony SR a Pamiatkový úrad, keď je možné takého bačovanie?
Predsedníčka ZPPK svoju krátkozrakosť dokazuje v rozhovore pre Film.sk - nečudo, že toto združenie potopí kino s dlhou tradíciou na vidieku, keď je zjavne orientované len na obrovské mestské multiplexy. Prieskum o kvalite kinosály určite nerobili vo vidieckych kinách (existujú vôbec ešte?), ani v kine okresného mesta Revúca. Kino nie je obývačka, prieskum pohodlnosti sedadiel mohli robiť začiatkom 90. rokov v napratanej miestnosti železníckeho kina. Jednoduchšie je zakrývať nezáujem prevádzkovateľov a krach množstva kín akýmisi prehnanými požiadavkami na superpohodlnosť.
stav budovy na Veľkú noc 2006, od cesty
Apríl 2007: (Život 16/2007, Marta Szattlerová, rozhovor s R. Schusterom) "Pripravujete odovzdanie súkromného Múzea kinematografie Alojza Schustera a jeho rodiny v Medzeve verejnosti prostredníctvom Slovenského technického múzea v Košiciach. R.Schuster: Rozhodol som sa, že naše súkromné múzeum odovzdám tomuto štátu. Prerokovali sme už dohodu s riaditeľom Slovenského technického múzea Eugenom Labaničom, prvý návrh zmluvy je pripravený. Mám iba jedinú podmienku, že dom, nábytok, zariadenie, obrazy a exponáty nesmú odtiaľ zobrať, musí to zostať v Medzeve, musia sa o to starať, udržiavať zbierku, dom aj záhradu s vodným hámrom a sprístupniť to verejnosti so sprievodcovskou službou. V múzeu je svetovo unikátna zbierka kamier a fotoaparátov, sú tam cenné predmety aj z mojich ciest po Brazílii, Aljaške, Islande a inde. Čiže všetko zostane tak ako doteraz. Chceli by sme to zrealizovať niekedy v lete, ak všetko dobre pôjde. Nikdy mi nešlo o hromadenie majetku a peňazí za každú cenu. Škoda by bola, aby takúto zbierku, ktorú som roky budoval, niekto rozpredal alebo sa to nejakým spôsobom rozobralo, práve preto nech to zostane pokope a slúži na vzdelávanie a poznávanie hlavne pre mladých ľudí, ktorí o to majú záujem. V knihe návštev sú uvedené významné osobnosti, ktoré múzeum navštívili a nadchýnali sa ním. Akurát som si vyhradil, že naša rodina bude mať prístup do múzea kedykoľvek, a keď k nám príde návšteva, aby sme mohli trochu posedieť aj v záhrade. Iné požiadavky nemám."
Bývalý prezident sa čudným spôsobom dostal k cennej pamiatke patriacej obci Železník, bez akejkoľvek náhrady pre túto obec, v ktorej navyše odvtedy kino nefunguje a teraz si kladie podmienky, že predmety, ktoré on za pochybných okolností odniesol sa nesmú vrátiť na pôvodné miesta. Na základe čoho si nárokuje vlastníctvo tohto premietacieho stroja? Vzdelávať a poznávať môžu nielen mladí ľudia všade, kde je však ešte čo poznávať - než to vplyvní politici premiestnia a privlastnia si.
R. Schuster vo svojom múzeu; fotené mobilným telefónom z časopisu Život 16/2007
Október 2007: Rudolf Schuster sa necháva oslavovať ako veľkorysý mecenáš, ktorý daruje SVOJE zbierky Slovenskému technickému múzeu. Celá správa pod článkom v odkaze Vychvaľované cudzie perie.
stav budovy na Veľkú noc 2006, posledne užívaný vchod
Pán bývalý prezident, zničili ste s pomocou iných orgánov pamiatkovú zónu, fungujúce takmer 80-ročné kino a kultúru baníckej osady. Dobre sa Vám spí?
