Denno-denne sa presviedčam, že sme národ závistlivý a vzťahovačný. Platí pre nás skôr - Podľa seba súdim teba. A to nám teda body nepridáva. Všimli ste si, ako často sa navzájom súdime, neváhame vysloviť pochybnosti o tom druhom, pritom sa vôbec nepoznáme? Nedávno som prečítala útlu knižku od rumunského filozofa Andreia Pleša. Priznávam, že asi dvom tretinám myšlienok som neporozumela, ale tá tretina, ktorá mi nebola neznáma, ma uchvátila. Boli to autorove filozofické úvahy o etike. Z myšlienok, ktoré sa mi páčili, sa momentálne zameriam len na jednu, a to, že nikto by nemal byť súdený prv, než sa uzavrie jeho život. Pretože stále máme čas morálne klesnúť aj sa vykúpiť.
Rozdiel medzi naším myslením a napríklad gréckym som si všimla aj toto leto. Stačí sa zamerať na šoférov. V Grécku sa jazdí oveľa chaotickejšie než u nás. Aj sa tam oveľa viac trúbi. Ale nie je trúbenie ako trúbenie. Gréci akoby tým chceli vyjadriť: "Pozor, som tu, všímajte si, čo robím a zbystrite pozornosť." Slovenské trúbenie obvykle vyjadruje: "Ty debil! Čo sa tu motáš! Zmizni niekam!"
Neprekvapuje vás, ako často ste svedkom alebo účastníkom konfliktu, keď si neznámi ľudia vykričia všetko možné a kritizujú sa navzájom, hoci sa vôbec nepoznajú? Mňa to ešte stále prekvapuje. Chýba mi akási úcta k tomu druhému, snaha spoznať, čo ho vedie k tomu, čo robí a čo hovorí.
Napriek tomu, že sme príslušníkmi jedného národa, nerozumieme si. Nechceme veriť, že si ten druhý naozaj myslí čo povedal a hľadáme za tým niečo iné, nejaký zádrheľ. Spochybňujeme jeho názor a keď už nič iné, tak tvrdíme, že len chce byť taký, akým sa zdá. Odvážil sa vyjadriť svoj názor nie preto, že to tak cíti, ale aby si ho všimli, aby sa ukázal v lepšom svetle. Smiešne? Nie. Napríklad toto mi vyčítala jedna čitateľka práve tu na blogu. Má ma to uraziť? Nie. Len mi je ľúto, že si navzájom neveríme a podozrievame sa. Nemôžem jej nič vyčítať. Je to jej názor. Každý má právo na svoj názor. A môže si ho vyjadriť. Ak ho vyjadrí, môžme ho skritizovať. Kritika a zavrhnutie sú rýchlejšie než porozmýšľať nad tým, ako to ten človek myslí a prečo to povedal či napísal.
Dúfajme, že Slováci časom prestanú byť malicherní. Že budú úprimní a teda nebudú sa musieť navzájom podozrievať, že necítia to, čo hovoria. Aspoň na blogoch.
Quod sentimus, loquamur, quod loquimur, sentiamus! - Seneca
