V ženskom hokeji nie je dovolená hra do tela - ale keďže donedávna bolo na Slovensku rozhodkýň menej ako šafranu, ženám pískali muži, ktorým sa ťažšie posudzovalo, čo je a čo už nie je dovolené v ženskej hre. Kluby sa samozrejme trápia s nedostatkom financií a nedostatkom záujmu funkcionárov, sponzorov, divákov a kvôli slabej informovanosti aj s nedostatkom záujemkýň. Začarovaný kruh funguje. Nedostatok financií a lobby spôsobuje ťažkosti pri určovaní termínov tréningov, nedostatok tréningov má samozrejme za následok slabšiu výkonnosť. Tá je okrem tohto podmienená aj špecifikom ženského hokeja oproti mužskému - dievčatá prichádzajú staršie, neexistuje prepracovaný systém od
prípraviek cez športové triedy. Takže v jednom klube sú vedľa seba dievčatá, ktoré pamätajú ešte začiatky ženského hokeja a dievčatá, ktoré vtedy ešte ťahali za sebou káčera - teda aj úroveň korčuľovania a streleckých zručností je veľmi odlišná. Tréner obvykle musí všetko skĺbiť tak, aby na tréningu nacvičil s dievčatami herné situácie, streľbu a aby zároveň mal kdesi kútik pre prípravku, kde sa dievčatá učia poriadne korčuľovať (niektoré dievčatá sa musia naučiť korčuľovať na kanadách). V poslednom čase sa aj na Slovensku objavili lastovičky v podobe dievčat, ktoré mali možnosť trénovať už od malička s chlapcami. Obvykle môžu hrať s chlapcami do ôsmej triedy, i keď v pravidlách výslovne nie je spomenuté, že by nemohli aj neskôr. Vráťme sa k začarovanému kruhu: málo tréningov (nie je neobvyklé, že dievčatá mávajú iba jeden až dva tréningy za týždeň), slabšia výkonnosť, teda nezáujem sponzorov investovať. Peniaze na ženský hokej sa zháňajú neuveriteľne ťažko. Mnoho si dievčatá financujú samy, prípadne ich podporujú rodičia, aj sponzori sú obvykle z radov rodičov. Sezóna koštuje +/- pol milióna: v niektorých mestách majú kluby ľad sponzorovaný mestom, prípadne financovaný inak, v iných musia platiť tréningy aj zápasy samy, ďalej sú to financie na dopravu, poplatky za administráciu spojenú s fungovaním v súťaži, poplatky za účasť rozhodcov, trestomeračov a lekára na zápasoch...
Niektoré kluby môžu financovať časť výstroja, ale často je táto položka na samých hráčkach.
Práve kvôli financiám už zaniklo na Slovensku viacero klubov. Od roku 2000 až do začiatku tejto sezóny sme nemali v hlavnom meste ženské hokejové družstvo. Nejaké pokusy sa diali, ale aj to vyšumelo do stratena. Bratislavské hráčky sa rozutekali do iných klubov - slovenských aj zahraničných, niektoré ukončili svoju hokejovú kariéru. Ďalšie zasa videli jedinú možnosť, ako zostať pri hokeji, v rozhodcovskom drese. Preto bol pred rokom, či pred dvoma nevídaný nápor dievčat na rozhodcovskú pozíciu - a predovšetkým Bratislavčaniek.
Ženy nehrajú hokej profesionálne, nedostávajú od klubu žiaden plat. Sú aj po vyše desiatich rokoch stále brané ako druhoradé, či treťoradé, lebo mnoho funkcionárov stále zastáva názor, že ženám patrí do ruky varecha a nie hokejka. Pritom ženský hokej je olympijský šport. Naši muži dosahujú skvelé výsledky, lebo mali od malička dobré zázemie. Ženy hrajú jemnejšie, viac technickejšie, bez toľkých faulov a bitiek. Skúste si pozrieť zápasy žien na olympiáde. Zápasy medzi Kanaďankami a Američankami - to je priam paráda.
Diera v bratislavskom ženskom hokeji sa zalepila pred touto sezónou. Vznikol klub pod hlavičkou HC Slovan Bratislava. Ale je v tom háčik - hráčky sú pozbierané z ostatných slovenských aj zahraničných klubov a pod klubovou hlavičkou figuruje reprezentácia. Výsledky Slovana v prvej lige sa teda nerátajú do tabuľky. Háčik spočíva v tom, že to môže byť krátkozraké riešenie - v ostatných kluboch bude málo hráčok, takže postupne môže prísť k ich zániku, alebo po splnení reprezentačných ambícií (postup z II. divízie MS do I.) sa hráčky rozutekajú naspäť do klubov - ak ešte tie budú existovať, a opäť budeme mať hlavné mesto bez ženského hokeja. Na porovnanie, u menej hokejových susedov v hlavných mestách Viedeň a Budapešť existuje niekoľko ženských hokejových klubov. Komplexnejšie, ale náročnejšie riešenie by bolo zabezpečiť ženským klubom určité vymoženosti, napr. stanovený počet tréningov, vyčlenenie sumy zo sponzorského balíka na podporu ženského hokeja, prevýchova zaužívaného myslenia... Zo slabej a ledva prežívajúcej ligy silnú reprezentáciu nevybudujeme. Slovan-reprezentácia na Slovensku prakticky nemá konkurenciu, teda môže nastať stagnácia alebo prílišné sebavedomie, ktoré sa na medzinárodnom fóre nemusí vyplatiť. Okrem slovenskej ligy hrá Slovan aj medzinárodnú ženskú ligu EWHL (Elite Women Hockey League). V lige hrajú okrem našich reprezentantiek ešte dva kluby z Maďarska - UTE Marilyn Budapest a Ferencváros Stars Budapest, dva slovinské kluby - Gorenjska Kranj a Terme Maribor, rakúske kluby Vienna Flyers, Sabres Vienna, Dragons Klagenfurt a Ravens Salzburg a talianske kluby Agordo a Bolzano Eagles. Liga bola rozdelená do dvoch skupín,
Slovanistky mali v základnej skupine súperky z oboch maďarských klubov, z dvoch viedenských klubov a z Mariboru. V skupine skončili druhé za Mariborom, keď prehrali len jediný zápas práve so Slovinkami. Dnes popoludní hrali reprezentantky-slovanistky prvý finálový zápas proti Mariboru.
Za Slovinky hrajú tri slovenské hráčky, ktoré už reprezentovali našu krajinu v medzinárodných zápasoch: brankárka Rišová (SNV), Michaela Ďurčanská (BA, TO) a Martina Kišová (TO). Slovanistky začali finále výborne, vyhrali 7:3 (jeden gól za Maribor strelila Miša Ďurčanská) a majú pred druhým zápasom viac pokoja. Slovenky môžu prehrať v odvetnom zápase aj o tri góly a zvíťazia v premiérovej účasti v EWHL. Držme im spolu palce.
Fotografie sú z prvého zápasu Slovana v EWHL proti Flyers Vienna (výsledok 14:0).
