reklama

Hom homin ... čímkoľvek

Človek je zvláštny tvor. Každý je jedinečný, a zároveň rovnaký alebo aspoň veľmi podobný mnohým ďalším. Mnoho ľudí sa cíti byť stredom vesmíru. Pri zriedkavých stretnutiach, aj pri častejších hovorí o sebe, o svojich problémoch. Tak to asi má byť. Na to sú príbuzní a priatelia. Lenže mnohí zabúdajú na reciprocitu. Hlavnú zásadu rímskeho náboženstva vyjadruje veta D, ut des - dávam, aby si dal. Dávam bohom obetiny a sľuby, aby mi oni poskytli to, čo od nich žiadam. U mnohých ľudí dnes zostáva len tá časť, keď dostávajú. Nielen fyzicky - majetok, rôzne dary a predmety, ale najmä psychicky. Problémy sú aj budú. Len sa nesmú stať stredom nášho mikrokozmu. Akosi sa vytráca reflexia. Svet sa netočí len okolo jedinej osoby. Je nás tu koľko - šesť a pol miliardy? Približne. Musíme prijateľne koexistovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu
(zdroj: LK)

Všímam si to. V poslednom čase stále väčšmi - rodinné návštevy, občasné stretnutia s priateľkami... Reč sa točí okolo najbližšej méty v živote toho-ktorého jedinca. Bez problémov, kým z toho dotyčný nezačne robiť vedu. Opakuje stále svoje obavy, nerozpráva o ničom inom, nevie sa odreagovať. Nemyslí na nič iné, len na seba a svoje problémy. Najhoršie je, že sa nedá nijako utešiť, nijako sa nedá odvrátiť jeho jednostranný pohľad, nikoho nepočúva, nenechá vniesť svetlo do problému, ktorý častokrát ani problémom nie je.
Povahy sú rôzne, niekto pindá na všetko okolo, pritom to môže byť len prō formā, iný je naozaj samonasierací typ, ďalší vidí všetko len čierne a ešte tmavšie. Čo s tým? Záleží od miery zahľadenosti do problému. Niekomu to stačí len vyhovoriť, inému nie je dosť ani neustále opakovanie a uisťovanie, že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Jedným z najlepších prostriedkov je prítomnosť partnera-ťažkého flegmatika. Ja to šťastie mám. Obvykle pindám zo zotrvačnosti, aby reč nestála. Ukľudnenie príde s partnerovou poznámkou "A čo?" Príliš veľké nároky na seba a na spoločnosť ako ideál sa touto postupnou liečbou (s prispením denníka a blogu) zmierňujú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zdá sa mi, že práve tie nároky na seba samého dokážu narobiť preveľkú šarapatu. Človek ich nedokáže splniť podľa svojich (neuvedomuje si, že nereálnych) predstáv a upadá do kruhu frustrácie a hnevu, že sa nič nedarí. Postupne sa už nevie tešiť z ničoho. Všetko je malicherné, hovadina, úplné nič oproti JEHO problémom. Nepomáhajú útechy priateľov. Z útech sa postupom času stávajú prázdne frázy, veď čo povedať po stýkrát človeku, ktorý vidí všetko čierno? Frázu, a potom už ani to nie. Ako sa dá bojovať proti martyrizmu?

Problémy nepoletujú vo vzduchu a nesadajú na nás, nevyberajú si konkrétne osoby. Množstvo problémov vzniká len v hlavách dotyčných "postihnutých". Chýba nadhľad, upokojenie, zdravé sebavedomie a tá otázka "A čo?" - zrúti sa svet? Nie. Žijeme si relatívne v pohode. Nemáme problémy s tornádami, nie je tu vojna, máme čo jesť, máme kde bývať (aj keď s tým bývaním budeme málokedy spokojní), sme v podstate zdraví, máme príbuzných, ktorí nech aj majú nemiestne poznámky, nás v NAOZAJ ťažkých chvíľach podržia, rovnako sa správajú priatelia, ktorých máme práve pre toto.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Znie to možno lacno, ale kľúčom je komunikácia. Treba hovoriť a nedusiť v sebe podozrenia a ťažkosti. V zárodku príde objasnenie a odstránenie problému a pomoc oveľa rýchlejšie. Stačí pár slov a pocit odcudzenia a nepochopenia sa stratí. Podstatou je natoľko vyspieť, že neočakávame, že všetci budú skákať tak, ako MY zapískame. Egocentrizmus je len na ťarchu. Každý máme nejaké problémy, nikto nie je v tomto osamotený. Teda nepredpokladajme, že len my sme poškodení, že len nám sa nedarí. Možno ten, komu sa stále sťažujeme, je reálne na tom o dosť horšie, len svoje problémy rieši a nevŕta sa v nich zbytočne. Veľmi zle sa komunikuje s niekým, kto diskusiu nepripúšťa, lebo všetko vie lepšie. Vie všetko lepšie, ale napriek tomu, veci nefungujú tak, ako chce. Na vine je samozrejme zlý svet, všetko okolo je zlé... Pritom by stačilo analyzovať doterajšie skúsenosti, zamyslieť sa ešte raz nad tým, ako udalosti prebiehali a kde sa asi stala chyba. Kde mohol dotyčný spraviť chybu. Základom je pripustiť, že chyba môže byť v našom prístupe, v našom nazeraní na svet. Nikto nie je dokonalý. Nikto.
Mám pomerne čerstvú skúsenosť s osobou, na ktorej mi záleží. S dlhoročnou priateľkou. Mnohokrát mi pomohla, za čo som jej vďačná. Je mi ľúto, že sa postupne ponorila do svojich problémov a necháva sa ťahať na dno. Má sama na seba obrovské nároky. Nevie poľaviť, nevie si oddýchnuť, nevie sa zabaviť. Nie vždy to tak bolo. Keď je spokojná, je vtipná a ústretová. Veľmi by som chcela, aby sa znova vedela tešiť aj z takej maličkosti, že sa stretneme, porozprávame sa a vypočujeme sa. Že si venujeme aspoň tú chvíľu, lebo si nie sme ľahostajné. Nie je ľahostajná žiadnej z priateliek. Ale vytvorila si okolo seba neviditeľnú bariéru a nevníma, čo hovoríme. Nevníma, že jej chceme pomôcť a vrátiť jej radosť zo života, ktorý nie je čierny. 
"Keďže som zbabelá, aby som jej to vykričala rovno do očí. Vlastne, to ani nešlo, pri ničom. Žiaden dohovor. Pretože ma nikdy nepočúvala. Vždy sa pozerala na mňa spôsobom "však ty z toho vyrastieš, ty ešte prídeš na to.....". A miesto toho, aby sa zamyslela.... Používa "silné" slová, ktoré nie sú pravdivé. Ona by nikdy.... A o dva týždne to spraví. No tým, že povie, že ona nikdy, tak niekto, kto "áno" sa cíti ostro konfrontovaný.... Vieš, nevadí, keď sa občas posťažuje. Ale to, že ani na chvíľu nezabudne, že sa musí trýzniť, nedá sa utešiť, vidí len čierno a ešte ťahá do tmy bažinatej aj ostatných, tak to je zlé. Úplne antiľudské. 
Proste ma dorazilo, keď o sebe napísala, že je debilná. Čo si nik z nás o nej nemyslí.
Bude kopiť stále rovnaké chyby a nikdy nebude šťastná. Pretože si - ako sa hovorí - "šliape po šťastí". Sama všetko zničí pomaly skôr, ako na to siahne. Všimni si. Všetko je presne ich chyba, všetkých chlapov. Nie jej. Jej chyba nie je nič. Ona má proste smolu a stretá len hajzlov.... Má smolu a preto jej nič nevychádza. Ale prečo robí zlé rozhodnutia?
Rozmýšľa a prehodnocuje svoj život. No rozmýšľala niekedy nad sebou? Jedine v tom duchu, že musí byť horšia a tvrdšia ako je.... Že tento svet je sviňa...
Čo sa s tým dá urobiť? Ako sa menia postoje a hodnoty? Ťažko."

Lucia Kramaričová

Lucia Kramaričová

Bloger 
  • Počet článkov:  165
  •  | 
  • Páči sa:  0x

www.milosch.sk/LuckaMilos Zoznam autorových rubrík:  FotografieAliquid de antiquitateŠportDe universitateCultus atque humanitasAnimaliaŽelezníkIndológiaSúkromnéSpoločnosť

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu