Vôňa maminých rúk

Ja mám rada vôňu škorice, tá mi pripomína zimu a rôzne koláčiky, varené víno... Vôňa čerstvého sena mi pripomenie detstvo, keď sme v lete pomáhali starým rodičom a hrabali sme seno malými hrabľami, ktoré nám vyrobil dedko. Neprekonateľná je vôňa ihličnatých stromov. Od čias umelých vianočných stromčekov ňuchám aspoň k čečine. Ovocná vôňa je tiež príjemná a lákavá - najmä vôňa broskýň, jahôd, malín a citrusov.
Niektoré vône zostanú len v spomienkach. Moju najobľúbenejšiu voňavku už nevyrábajú... Pred pár rokmi sme získali psíka - trošku zložitou cestou. Najprv sa mi zdal jeho pach dosť výrazný, ale postupne som si zvykla a dokonca som mu ňuchala napríklad uši, a keďže sa psík volal Sinda, vravievala som, že vonia "sinďovinou"...
Samozrejme, že mám rada vôňu čokolády. A vôňu kvetov. Dokonca aj vôňu tabaku - ale len kým nezačne horieť. Priateľ má rád vôňu grilovaného mäsa a cigánskej pečienky. Keď ju zacíti, vykrúca mu nos ako myšiakovi Montymu z Rýchlej roty, keď zacítil syr. 
Niektoré vône začnú byť príjemné až po čase. Napríklad vôňu popadaných listov - typickú jesennú, som kedysi nemala rada.
Zaujímavá je vôňa rumu. Myslím, že v tomto prípade chuť ďaleko zaostáva za vôňou. :-)
Príjemná je tiež vôňa slnkom opálenej kože (všetko s mierou!)

Od detstva mám zafixovanú vôňu maminých rúk. Je to zvláštne, ale je to vôňa, ktorá zostane na rukách po krájaní cibule. Cítite to aj na druhý, tretí deň. Vždy som tú vôňu cítila, keď ma mama pohladila po tvári. Samo o sebe to asi neznie lákavo, ale keď máte takúto vôňu spojenú s mamou a s príjemnými zážitkami, je to fajn. Smutnejšie je, že túto vôňu až príliš často cítim z vlastných rúk, a pripomína mi, že to pravé bezstarostné detstvo je nenávratne preč.